Jeff The Killer

20. ledna 2017 v 17:24 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Jeff a jeho rodina sa práve prisťahovali do nového susedstva. Jeho otec dostal povýšenie v práci a oni si mysleli, že by bolo najlepšie žiť v jednej z tých ''lepších ' štvrtí. Jeff a jeho brat Liu sa nemohli sťažovať. Nový, lepší dom. Čo sa dalo nemilovať? Práve keď vybalovali, prišla ich nová susedka.
,,Ahoj'' povedala, ,,Ja som Barbara. Bývam tu cez ulicu. No ... chcela som sa predstaviť a chcela som vám predstaviť môjho syna." Ototčí sa a volá na neho. ,,Billy, to sú naši noví susedia." Billy povedal ahoj a bežal naspäť k hre na ich dvore.
,,No..." povedala Jeffova matka, ,,Ja som Margaret a toto je môj manžel Peter a moji dvaja synovia - Liu a Jeff." Každý z nich sa predstavil a potom ich Barbara pozvala na narodeninovú oslavu jej syna. Jeff a jeho brat už chceli odmietnuť, keď ich matka povedala, že radi prídu. Keď Jeff a jeho rodina dovybalovali, Jeff šiel do svojej izby.
,,Mami... prečo si prijala pozvánku na narodeninovú oslavu nejakého decka? Nie som už žiadne decko ..."
,,Jeff..." povedala matka, ,,Práve sme sa sem presťahovali, mali by sme ukázať, že chceme tráviť so susedmi čas. Pôjdeme na tú oslavu a koniec. " Jeff chcel začal hovoriť, ale zarazil sa, pretože vedel, že nemôže nič robiť. Kedykoľvek jeho mama niečo povedala, bolo to konečné. Šiel do svojej izby a zvalil sa na posteľ. Ležal tam a pozeral sa do svojho stropu, keď náhle dostal divný pocit. Ani nie bolesť ale ... divný pocit jednoducho. Odmietol ho ako nejaký náhodný pocit. Počul svoju svoju matku ako mu hovorí, aby si šiel pre veci, tak teda vstal a šiel si ich vziať.
Ďalší deň zišiel Jeff dole po schodoch, aby si vzal raňajky a nachystal sa do školy. Ako tam tak sedel a jedol svoje raňajky, opäť dostal ten pocit. Tentoraz to bolo silnejšie. Trochu ho to zabolelo, ale opäť ho odmietol. Ako on a Liu dojedli raňajky, išli dole k autobusovej zastávke. Sedeli tam a čakali na autobus, a potom cez nich skočil nejaký chalan na skateboarde, len niekoľko centimetrov od ich hláv. Obaja uskočili prekvapením. ,,Hej ... čo to do čerta je?"
Ten chlapec pristál a otočil sa k nim späť. Šliapol na skateboard a chytil ho oboma rukami. Ten chlapec sa zdal byť asi na 12, o rok mladší než Jeff. Mal na sebe Aeropostale košeľu a roztrhané džínsy.
,,Ale,ale, ale ... vyzerá to, že tu máme nejaké nových ľudí " V tom sa objavia ďalšie dve deti. Jedno z nich bolo veľmi chudé a to druhé obrovské. ,,No,keď ste to noví, tak by sme sa mali predstaviť. To je Keith" Jeff a Liu sa pozreli na chudého chlapca. Mal prihlúplu tvár, ktorú by ste u takéhoto pomocníčka čakali. ,,A to je Troy " Pozreli sa na obzneho chlapca. Kaďa masti. Vyzerá to, ako by vôbec necvičil, pretože sa takmer kotúľal.
,,A ja" povedalo prvé dieťa, ,,som Randy. Teraz je pre všetky deti v tejto oblasti malá cena za jazdu autobusom, ak mi rozumiete." Liu vstal, pripravený Randymu jednu vraziť, keď na neho jeden jeho kamarát namieril nôž. ,,Dúfal som, že budeš viac rozumný, ale vyzerá to, že to budeme musieť vziať po zlom." Randy išiel k Liuovi a vytiahol mu peňaženku z vrecka. Jeff dostal ten pocit znova. Teraz to bol naozaj silný pocit pálenia. Vstal, ale Liu mu ukázaô, aby si sadol, ale Jeff si ho nevšímal a išiel ďalej k dieťaťu.
,,Počúvaj ty malý smrad. Okamžite daj tú peňaženku späť môjmu bratovi, alebo sa ti niečo stane."Randy si dal peňaženku do vrecka a vytiahol svoj nôž.
,,Ou. A čo budeš robiť?" Ako dokončil vetu, Jeff mu vrazil jednu do nosa. Ako si Randy siahol rukou na tvár, Jeff mu ju uchopil a zlomil ju. Randy vykríkol bolesťou a Jeff mu zobral nôž z ruky. Troy a Keith sa hnali na Jeffa, ale ten bol príliš rýchly. Zvalil Randyho na zem. Keith na neho vyletel, ale Jeff sa skrčil a bodol ho do ruky. Keith s krikom pustil nôž na zem. Jeff udrel Troya do brucha a ten sa zvalil k zemi. Ako padal, tak sa ovracal. Liu nemohol robiť nič iné, než sa s úžasom pozerať na Jeffa.
,,Jeff, ako si to..." to bolo všetko čo povedal. Videli blížiaci sa autobus a tiež vedeli, že zo majú celé za vinu. Začali utekať tak rýchlo, ako len mohli. Ako bežali, obzreli sa a videli, ako sa autobus rúti cez Randyho a jeho kamoša. Ako Liu a Jeff pribehli do školy, nikomu sa neodvážili povedať, čo sa stalo. Všetko, čo robili bolo, že sedeli a počúvali. Liu premýšľal o tom, ako jeho brat zmlátil niekoľko detí, ale Jeff vedel, že v tom bolo niečo viac. Bolo to niečo strašné. Keď to pocítil, nešlo sa vyhnúť nutkaniu niekoho zraniť. Nepáčilo sa mu ako to znie, ale nemohol sa ubrániť pocitu šťastia. Keď sa vrátil domov, jeho rodičia sa ho opýtali, aký mal deň a on odpovedal trochu zlovestným tónom: ,,Bol to nádherný deň." Druhý deň ráno počul klopanie na jeho dvere. Zišiel dolu a našiel dvoch policajtov a jeho matku stojacu vo dverách a vrhla na neho nahnevaný pohľad.
,,Jeff, títo dôstojníci mi povedali, že ste napadli tri deti. Že to nebol normálny súboj, ale oni boli pobodaní.Pobodaní tebou" Jeffov zrak padol na zem, ukazujúc svojej matke, že je to pravda.
,,Mami, to boli oni, čo na nás mierili nožmi"
,,Chlapče" povedal jeden policajt ,,Dvaja dobodaný a jedno s modrinou na bruchu a máme svedkov, ktorí tvrdia, že ste z miesta činu utiekli. Tak, čo na to hovoríš?" Jeff vedel, že to nemá zmysel. Mohol mu povedať, že na Lia zaútočili prvý, ale nebol tu o tom žiadny dôkaz. Nemohol povedať, že neutiekli, pretože utiekli. Takže Jeff nemohol brániť seba alebo Lia. ,,Chlapče, zavolaj sem svojho brata." To Jeff nemohol urobiť. Veď to bol on, kto zmlátil tie deti. ,,Pane, to ... to som bol ja. Ja som bol ten, kto tie deti zmlátil. Liu sa ma snažil zastaviť, ale nemohol ma zastaviť." Policajt sa pozrel na svojho partnera a obaja prikývli. ,,Tak chlapče. Vyzerá to ako roku v Juvy " počkaj.Hovorí Liu. Všetci vzhliadli a uvideli ho držať nôž. Policajti vytiahli svoje zbrane a zamierili s nimi na neho. ,,Bol som to ja. Ja som zmlátil tých malých faganov. Mám znamenie na dôkaz." Odhrnul svoje rukávy a odhalil rezy a modriny, ako keby bojoval. ,,Chlapče, stačí položiť ten nôž." Povedal dôstojník. Liu zdvihol nôž a hodil ho na zem. Dal si ruky nad hlavu a išiel k polícii. ,,Nie Liu, bol som to ja, ja to urobil" Jeffovi začali stekať slzy. ,,Ou, sorry brácho. Snažím sa vziať na seba vinu za to, čo som urobil." Polícia odviedla Lia do auta. ,,Liu, povedz že som to bol ja .. Povedz im, že ja som bol ten, kto zmlátil tie deti" Matka mu položila ruky na ramená. ,,Jeff prosím. Vieme že je to Liu. Môžeš prestať." Jeff bezmocne sledoval, ako auto zrýchľuje v diaľke s Liom vnútri. O niekoľko minút neskôr prišiel Jeffov otec a keď zbadal Jeffovú tvár, vedel, že niečo nie je v poriadku. ,,Synček, čo je?" Jeff nemohol odpovedať. Jeho hlasivky boli napäté od plaču. Namiesto neho prišla Jeffova matka k otcovi a povedala mu zlé správy, zatiaľ čo Jeff plakal na príjazdovej ceste. Po asi hodine sa Jeff vrátil domov a videl, že sú jeho rodičia v šoku, smutní a sklamaní. Nemohol sa na nich pozrieť. Nemohol sa na nich pozrieť, keď si mysleli, že to naozaj bol Liu a pritom to bol on. Tak šiel jednoducho spať a snažil sa dostať celú tú vec z jeho mysle. Dva dni ubehli, bez toho, aby padla zmienka o Liuovi v JDC. Nemal žiadnych kamarátov, s ktorými by si mohol vyraziť. Nič, než smútok a pocit viny. To až do soboty, kedy bol Jeff prebudený svojou matkou, so šťastnou, usmievavou tvárou. ,,Jeff, je deň D" povedala a rozvinula závesy a nechala svetlo prúdiť do izby. ,,Čo, čo je dnes za deň?"spýtal sa Jeff, zatiaľ čo sa prebúdzal. ,,Dnes je predsa Billyho oslava"Teraz bol úplne hore. ,,Mami, že si robíš srandu, že ano? Nenúť ma, aby som išiel na párty nejakého chalana potom čo ..." Nastala dlhá pauza. ,,Jeff, obaja vieme, čo sa stalo. Myslím, že tá oslava by mohla byť vec, ktorá trochu rozjasní udalosti uplynulých dní. Teraz sa obleč." Jeffova matka odišla z izby do prízemia, aby sa nachystala tiež. Bojoval sám so sebou, aby vôbec vstal. Vybral si náhodné tričko a džínsy a šiel dole po schodoch. Videl, že jeho matka a otec sú celí oblečení, jeho matka v šatách a otec v obleku. Pomyslel si, na čo také oblečenie, keď je to len detská oslava?,,Jeff, toto tam budeš mať na sebe?" Spýtala sa ho jeho matka. ,,Lepšie, než nosiť príliš moc." Povedal. Jeho matka sa snažila na neho nekričať a len sa na neho usmiala. ,,Teraz Jeff, môžeme byť príliš dobre oblečený, aby sme urobili dobrý dojem." Povedal otec. Jeff zahundral a vrátil sa do svojej izby. ,,Nemám žiadne spoločenské oblečenie" zareval dole po schodoch. ,,Stačí si niečo vybrať" povedala jeho matka. Poobzeral sa vo svojom šatníku, aby našiel niečo, čomu by sa dalo hovoriť spoločenské. Nakoniec našiel čierne nohavice a nátelník. Nemohol nájsť košeľu, ktorá by sa na to dala zobrať. Poobzeral sa okolo seba a zistil, že má len pruhované košele. Žiadne z nich nešli k nohaviciam. Nakoniec našiel bielu mikinu a obliekol si ju. ,,Čo to máš na sebe?" Povedali obaja. Jeho matka sa pozrela na hodinky. ,,Ach nie. Už nie je čas na ísť. Tak ideme." povedala a vyhnala Jeffa i jeho otca z dverí. Prešli ulicu k domu Barbory ​​a Billyho. Zaklopali na dvere a zistili, že Billyho matka je rovnako spoločensky oblečená. Keď Jeff vošiel dnu, všade boli dospelí, žiadne deti. ,,Deti sú vonku na dvore. Jeff, čo keby si išiel za nimi a s niekoľkými sa zoznámil?" Povedala Barbara.Jeff vyšiel na dvor plný detí. Všetky pobehovali okolo v kovbojských kostýmoch a strieľali po sebe plastovými zbraňami. Mohol by pokojne byť v Toys R Us. Zrazu jeden chlapec prišiel až k nemu a podal mu hračkársku zbraň a klobúk. ,,Ahoj, chceš sa hlát?" Spýtal sa. ,,Ach nie chlapče, som príliš starý na tieto veci." Chlapec sa na neho pozrel smutnými psími očami. ,,Plosím?" povedal chlapec. ,,Fajn '' odpovedal Jeff. Nasadil si klobúk a začal predstierať, že strieľa na deti. Najprv si myslel, že je to absurdné, ale potom sa začal skutočne baviť. Nebolo to zrovna super cool, ale bolo to prvýkrát, čo nemyslel na Lia. Takže sa chvíľu s deťmi hral a potom počul nejaký hluk. Divný hluk otáčajúcich sa koliesok. Potom mu to došlo. Randy, Troy a Keith. Všetci preskočili cez plot na ich skateboardoch. Jeff pustil falošnú pištoľ a strhol klobúk. Randy sa na Jeffa pozrel s nenávistným pohľadom. ,,Ahoj Jeff, to si ty?" Povedal, ,,Máme nejaké nevybavené účty." ,,Myslím, že sme si kvit. Umlčal som vás a vy ste dostali môjho brata na JDC." Randy mal nahnevaný výraz v očiach. ,,Ach nie. Nejdem pre remízu. Idem si pre víťazstvo. Možno si nám nakopal zadok, ale dnes to už neurobíš." Ako to dopovedal, vrhol sa na Jeffa. Obaja spadli na zem. Randy udrel Jeffa do nosa a Jeff schmatol Randyho za uši a udrel ho do hlavy. Jeff zhodil Randyho zo seba a obaja vstali. Deti kričali a rodičia utekali von z domu. Troy a Keith obaja vytiahli svoje zbrane z ich vreciek. ,,Nikto nič neurobí, alebo budú lietať črevá" vrieskali. Randy vytiahol nôž a bodol Jeffa do ramena.Jeff vykríkol a padol na kolená. Randy ho začal kopať do tváre. Po troch kopoch mu Jeff nohu chytil a skrútil ju tak, že Randyho zvalil. Jeff vstal a šiel k zadným dverám. Troy ho chytil. ,,Potrebuješ pomôcť?" Zdvihne Jeffa za golier a hodí ho cez terasu na dvere. Jeff sa snaží vstať, ale Troy mu v tom bráni. Randy opäť začne do Jeffa kopať, až začne kašľať krv. ,,Poď Jeff. Bojuj so mnou" zdvihne Jeffa a hodí ho do kuchyne. Randy vidí na pulte fľašu s vodkou a tak fľašu rozbije Jeffovi nad hlavou. ,,Bojuj" hádže Jeffa späť do obývačky. ,,Poď Jeff, pozri sa na mňa." Jeff vzhliadne. Jeho tvár je postriekaná krvou. ,,Ja som ten, kto tvojho brata poslal na JDC. A teraz si tu len tak sedíš a necháš ho tam hniť po celý rok. Mal by si sa hanbiť '' Jeff vstáva. ,,Konečne. Stojíš a budeš bojovať." Jeff je na nohách,má krv a vodku na tvári. Opäť sa dostavil ten zvláštny pocit, ktorý už chvíľu necítil. ,,Konečne. Si na nohách" hovorí, keď beží na Jeffa. A zrazu sa to stane. Niečo sa vnútri Jeffa zmenilo. Jeho psychika je zničená, racionálne myslenie fuč, všetko čo môže urobiť, je zabiť ho. Popadne Randyho a zvalí ho k zemi. Dostáva sa na neho a buchne ho do srdca. Úder spôsobil, že sa Randyho srdce zastavilo. Randy nemohol chytiť dych. Jeff ho mlátil stále ďalej. Ranu po rane je stále viac od krvi. Mláti do Randyho tak dlho, kým neprestane dýchať a neumrie.Každý sa teraz pozerá na Jeffa. Rodičia, plačúce deti, dokonca aj Troy a Keith. Napriek tomu opäť namierili svoje zbrane na Jeffa. Jeff vidí, že majú zbrane vie a beží po schodoch. Ako bežal, Troy a Keith po ňom strieľali, ale ani raz sa netrafili. Jeff vybehol po schodoch hore. Počuje, ako ho Troy a Keith prenasledujú. Keď dobehli na posledný schod, Jeff sa schoval v kúpeľni. Popadne vešiak na uteráky a strhne ho zo steny. Troy a Keith vbehli dnu, nože pripravené.Troy posiela nôž na Jeffa, ale ten sa mu vyhne a dá Troyovi ranu vešiakom do tváre. Troy ide ťažko k zemi a jediný, kto zostal je Keith. On je však lepší ako Troy a tak sa zohol, keď k nemu išla rana od vešiaku. Pustil nôž a schmatol Jeffa za krk. Pritlačil ho k stene. Zrazu na neho z hornej police spadlo bielidlo. Obidvoch ich popálilo a obaja začali kričať. Jeff si utrel oči, ako zatiaľ mohol. Opäť zdvihol vešiak na uteráky a udrel ním Keitha priamo do hlavy. Ako tam ležal a krvácal, mal na tvári zlovestný úsmev. ,,Čo ti na smiech?" Spýtal sa Jeff. Keith vytiahol zapaľovač a zapálil ho. ,,Čomu sa smejem?" povedal, '' týka sa to toho, že máš na sebe alkohol a bielidlo." Jeff vyvalil oči a Keith po ňom zapaľovač hodil. Akonáhle s ním plamene nadviazali kontakt, vodka sa vznietila. Kým ho alkohol pálil, bielidlo mu vyšisovalo kožu. Jeff začal desivo kričať, keď začal horieť. Snažil sa uhasiť oheň, ale bolo to k ničomu. Alkohol z neho urobil chodiace peklo. Bežal chodbou a spadol zo schodov. Všetci začali kričať, keď videli Jeffa, teda horiaceho chlapca klesať k zemi, takmer mŕtveho. Posledná vec, ktorú Jeff videl, bola jeho matka a ostatní rodičia, ktorí sa snažili uhasiť oheň. To bolo tesne pred tým, než omdlel.Keď sa Jeff prebudil, mal okolo tváre obväzy. Nevidel nič, ale cítil bolesť v ramene a stehy po celom tele. Pokúsil sa vstať, ale uvedomil si, že sa mu z ruky ťahá hadička a keď sa pokúsil vstať, sestra ho zastavila. ,,Nemyslím si, že už sa môžeš postaviť na nohy. Nie,nie, ešte nie," Povedala, položila ho na posteľ a znovu mu nasadila trubičku Jeff sedel, bez vízie a potuchy o tom, kde vlastne bol. Konečne po niekoľkých hodinách počul svoju matku. ,,Miláčik, si v poriadku?" Spýtala sa. Jeff ale nemohol odpovedať, keď mal obväzy na hlave a nemohol hovoriť. ,,Ale miláčik, mám skvelú správu. Potom, čo všetci svedkovia povedali polícii, že sa Keith priznal, že sa na vás snažili útočiť. Rozhodli sa nechať Lia ísť." To spôsobilo, že sa Jeff opäť snažil postaviť, ale v polovici sa zastavil, keď si spomenul na onú ​​trubičku, ktorá viedla z jeho ramena. ,,Bude tu zajtra a tak budete môcť byť zase spolu." Jeff matku objíme a povedal jej zbohom. Niekoľko ďalších dní prebiehalo tak, že Jeffa navštevovala rodina. Potom prišiel deň, keď mu mali dať dole obväzy. Jeho rodina tam stála, aby videli, ako vyzeral. Kým doktori odstraňovali Jeffove obväzy z tváre, všetci sedeli na kraji svojich sedadiel. Počkali, až bude posledný obväz z jeho tváre odstránený. ,,Dúfajme v to najlepšie" povedal doktor. Rýchlo šklbne za plátno a všetci ostatný pozerajú Jeffa.Jeffova matka kričala na pohľad na Jeffa. Liu a Jeffov otec pozerali na jeho tvár. ,,Čo je? Čo sa stalo s mojím tvárou?" Povedal Jeff. Vyskočil z postele a bežal do kúpeľne. Pozrel sa do zrkadla a videl príčinu nešťastia. Jeho tvár. Je to ... je to strašné. Pery mal spálené na temný odtieň červenej, jeho tvár mala čisto bielu farbu a jeho vlasy boli spálené od hnedej až po čiernu. Pomaly si položil ruku na tvár.Pozrel sa späť na svoju rodinu a potom späť do zrkadla. ,,Jeff," povedal Liu, ,,nie je to tak hrozné ..." ,,Nie je to tak hrozné?" Povedal Jeff, ,,Je to perfektné." Jeho rodina bola prekvapená. Jeff sa začal nekontrolovateľne smiať. Jeho rodičia si všimli, že jeho ľavé oko a ruka majú zášklby. ,,Ehm... Jeff, si v poriadku? " ,,V poriadku? Nikdy som sa necítil tak šťastný. Ha ha ha ha haaaaaaaaaaaa, Pozri sa na mňa. Táto tvár sa ku mne perfektne hodí." Nemohol sa prestať smiať. Pohladil svoju tvár. Pozrel opäť do zrkadla. Čo to spôsobilo? No, možno si spomeniete, keď Jeff a Randy bojovali, niečo v Jeffovi prasklo. Jeho rozum praskol. Teraz bol ponechaný, ako bláznivý stroj na zabíjanie, ale to jeho rodičia nevedeli. ,,Doktor," povedala Jeffová matka, ,,Je Jeff v poriadku? Ako v hlave?" ,,O áno, ale toto správanie je pre pacientov, ktorí brali veľa práškov proti bolesti typické. Ak sa jeho správanie do niekoľkých týždňov nezmení, priveďte ho sem a urobíme mu psychologický test. '' ,,O ďakujem doktor." Jeffová matka išla k Jeffovi. ,,Jeff, zlatíčko, je čas ísť."Jeff sa pozrie preč od zrkadla a jeho tvár sa formuje do šialeného úsmevu. ,,Hej mami, ha ha haaaa" jeho matka ho vzala za plece a povedala mu, aby sa obliekol. ,,Toto je v čom prišiel." Povedala pani pri stole. Jeffová matka sa pozrela dole a videla čierne nohavice a bielu mikinu s kapucňou, ktorú mal Jeff na sebe. Nebola na nich žiadna krv a boli zložené na sebe. Jeffová matka vzala Jeffa do izby a nechala ho, nech sa oblečie. Potom odchádzali z nemocnice, bez toho aby vedeli, že je to ich posledný deň života.Neskôr tej noci zobudil Jeffovú matku nejaký hluk z kúpeľne. Znelo to, ako by niekto plakal. Pomaly vošla dovnútra, aby zistila, čo sa stalo. Keď sa pozrela do kúpeľne, uvidela niečo strašné. Jeff vzal nôž a vyrezal si úsmev na tvári. ,,Jeff, čo to robíš?" Spýtala sa jeho matka.Jeff sa pozrel na svoju matku. ,,Nemohol som sa stále usmievať. Po chvíli to začalo bolieť. Teraz sa môžem smiať navždy." Jeffová matka si všimla jeho očí, ktoré boli čierno olemované. ,,Jeff, tvoje oči..." Jeff nemohol oči zatvoriť. ,,Nemohol som vidieť svoju tvár. Začal som byť unavený a oči sa mi začali zatvárať. Vypálil som si očné viečka, takže sa môžem na seba vždy pozrieť, na moju novú tvár." Jeffová matka začala pomaly cúvať, keď videla, že sa jej syn zbláznil. ,,Čo sa deje mami? Nie som snáď krásny?" ,,Áno synček'' povedala. ,,Áno, si krásny. L-len ma nechaj dôjsť za ockom, aby mohol vidieť tvoju tvár." Vbehla do miestnosti a prebudila Jeffovho otca zo spánku. ,,Miláčik, podaj mi zbraň. My ..." zarazila sa, keď uvidela Jeffa vo dverách, ako drží nôž. ,,Mami, klamala si ...'' To bolo to posledné, čo od Jeffa počuli, ako sa k nim s nožom prirútil a obidvoch ich zabil.Jeho brat sa prebudil, prekvapený nejakým hlukom. Nepočul nič iné, a tak zavrel oči a snažil sa znovu zaspať. Keď už pomaly začal bdieť, dostal pocit, ako keby ho niekto sledoval. Vzhliadol a Jeff mu zakryl rukou ústa. Pomaly zdvihol nôž pripravený na zabitie Lia. Liu sa snažil sebou metať sem a tam, ale nedokázal uniknúť Jeffovmu zovretiu. ,,Š š šššš .... '' povedal Jeff ,,Len choď spať."
Útržok z novín:
Chladnokrvný vrah stále na slobode.
Po týždňoch nevysvetlitelných vrážd je zlovestný neznámy vrah stále na slobode.Po niekoľkých málo dôkazov ktoré sa našli,prežil len jeden mladý chlapec a statočne rozpráva svoj príbeh.
"Mal som zlý sen a zobudil som sa uprostred noci,"hovorí chlapec.
"Pozrel som sa na okno,ktoré bolo z nejakého dôvodu otvorené,aj keď si jasne pamätám,že som ho zatvoril.Potom som proste zaliezol pod perinu a snažil sa zaspať.Začal sa mi vnucovať taký divný pocit,ako keby ma niekto sledoval.Pozrel som na okno a skoro som vyskočil z postele.Tam v tej malej iskierke svetla prechádzal medzi záclonami,pár dvoch očí.Neboli to normálne oči.Boli to tmavé,zlovestné, čierne a orámované oči.Strašne ma to vydesilo.Potom som sa pozrel na jeho ústa.Dlhý,strašný úsmev,z ktorého sa mi zježily všetky chlpy na tele.Postava tam stála,pozerala sa priamo na mňa.Nakoniec po chvíli,ktorá sa zdala byť ako celá večnosť,povedal jednoduchú vetu.Povedal to hlasom šialenca.
Povedal "Choď spať." Vykríkol som a to ho proti mne poslalo.Vytiahol nôž a zamieril mi s ním priamo na srdce.Vyskočil na moju postel a začal so mnou bojovať.Snažil som sa ho kopnúť,buchnúť,mlátil som okolo seba,len aby som ho od seba dostal.Naraz vstúpil do mojej izby môj otec.Muž po ňom hodil nôž a zasiahol ho do ramena.Pravdepodobne by ho aj zabil,keby susedia nezavolali políciu.
Zastavili pred domom a okamžite sa k nemu rozbehli.Muž sa otočil a prebehol chodbou.Započul som zvuk trieštiaceho sa skla.Vyšiel som z izby a okno,z ktorého bolo vidieť na záhradu,bolo rozbité.Vykukol som z neho a videl som toho muža miznúť v dialke.Poviem vám len jedno,nikdy nezabudnem na jeho tvár.Tie chladné,zlé oči a psychopatický úsmev.To nikdy nezmizne z mojej hlavy.
Polícia stále pracuje na vzhľade tohoto muža.Keď niekedy uvidíte niekoho,kto by zodpovedal popisu príbehu okamžite zavolajte na najbližšiu policajnú stanicu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama