Únor 2017

Laughing Jack

2. února 2017 v 19:34 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
V roku 1800 v zasneženom Londýne žil v malom domčeku na okraji mesta osamelý 7-ročný chlapec menom Isaac. Isaac bol smutný chlapec ktorý nemal žiadnych priateľov. Zatiaľ čo väčšina detí trávila čas so svojimi rodinami a nedočkavo sa tešila na otváranie darčekov ktoré sú schované pod starostlivo nazdobeným stromčekom malý Isaac strávil túto Najsvätejšiu noc vo svojej chladnej izbe v zaprášenom podkroví. Rodičia Izáka boli veľmi chudobný, jeho matka bola veľmi prísna žena ktorá doma vzdelávala Izáka. Jeho otec pracoval dlhé hodiny dole v prístave Londýna, aby uživil svoju rodinu, aj keď veľká časť jeho príjmov išla na nákup a konzumáciu veľkého množstva alkoholu na konci smeny. Často prišiel domov opitý po tom ako ho vyhodili z každého baru v Londýne a kričal na svoju ženu....Občas sa to stupňovalo na násilie a z divokej bitky to prešlo do opileckej sexuálnej zúrivosti. A v tú noc to bol jeden z tých prípadov. Isaac zostal pokojný, chvel sa pod svojou špinavou posteľnou bielizňou ktorou ten krik utlmoval. Po veľkom strachu bol nakoniec Isaac schopný zaspať, premýšľal o tom aké by to bolo mať kamaráta, možno by sa mohol smiať a byť šťastný ako ostatné deti v Londýne. Našťastie pre malého Isaaca tento Štedrý deň znamenal veľkú zmenu ,nad jeho priepasťou osamelosti stál strážny anjel ktorý mal preňho jeden veľmi špeciálny darček....Ako slnko stúpalo, v tomto slnečnom ráne, Isaac otvoril oči a uvidel podivnú drevenú krabičku ležiacu pri nohách postele. Oči sa mu rozšírili úžasom.Pozeral sa na farebné ručne vyrezávané pole a premýšľal odkiaľ tá krabička je. Nebol zvyknutý na prijímanie darov, najmä hračiek. To málo čo Issac mal boli hračky ktoré našiel na ulici alebo ich našiel kúpať sa v žľaboch (kanáloch). Isaac sa presunul k nohám postele a zdvihol tajomnú krabičku oboma rukami. Krabica bola krásne remeselne spracovaná a nádherne vymaľovaná s tvárou klauna na jej boku. Na hornej strane krabičky bolo vyryté"Pre Isaaca".Isaac prižmúril oči a snažil sa prečítať: L-laugh-ing-J-Jack-in-a b-box... odmlčal sa, "... Laughing Jack-in-a-box?" Isaac počul o Jack -in-a-box, ale nikdy o Laughing sa Jack-in-a-box. Jeho myseľ sa otočila zvedavosťou a schmatol krabičkinu kovovú kľučku. Isaac ladil kľučku a pieseň Pop Goes Weasel prízvukoval rytmu s výkyvmi kľučky. Ako pieseň prišla k jej vyvrcholeniu, Isaac spieval spolu s poslednými veršami, "Pop goes wheasel." Ale nič sa nestalo "Je to rozbité..." Položil krabičku na okraj postele tam kde ju našiel a šiel po svojej malej zaprášenej izbe k svojmu šatníku kde si zmenil svoje špinavé pyžamo na svoje otrhané každodenné oblečenie.Zrazu Isaac počul chrastivý zvuk s pod jeho postele. Otočil sa a bol svedkom toho ako sa jeho krabica roztriasla a z nej vyšiel sprievod pestrofarebného dymu a farebných konfiet. Isaac si pretrel oči pretože neveril čo teraz vidí. Ako sa dym rozohnal pred Isaacom stál vysoký pestrofarebný klaun s jasno červenými vlasmi a farebným kužeľom namiesto nosa , so svojimi ľahučkými ramenami sedel na vrchole postele. Farebný klaun roztiahol svoje ruky a vzrušene oznámil: ,,Poďte ,poďte VŠETCI!!! Či už veľký alebo malý! Vidieť len toho najlepšieho klauna zo všetkých! Jeden, jediný, Laughing Jack-in-a-BOX! " Isaacovi sa rozžiarili oči, "K-Kto ste?" Spýtal sa. Farebný klaun zostúpil z postele a so šťastným úsmevom povedal : ,,Som rád, že sa pýtaš! Som Laughing Jack, tvoj nový priateľ na celý život! Som čarovný ,nikdy nie som unavený z hier a som virtuóz na akordeón, viem sa prispôsobiť svojím vlastným podvedomím a meniť svoju osobnosť ... Inými slovami, čo sa tebe páči, páči sa aj mne! " Izák sa pozrel na tajomného klauna, "S-Sme priatelia?" vykoktal.
Jack sa pozrel na chlapca, zatiaľ čo naklonil obočie, "PRIATELIA? Sme najlepší priatelia! Ja som bol špeciálne vytvorený, aby som bol tvoj nie-tak-imaginárny priateľ Isaac. " Isaacovi klesla čeľusť,"Vieš,ako sa volám?"Jack pustil svoj náladový smiech: ,,Samozrejme ,že viem tvoje meno. Viem o tebe úplne všetko. Tak a teraz preč z formalitami...Chcel by si sa hrať na špiónov?Issac sa usmial od ucha k uchu, "Naozaj? Môžeme hrať hry? Ach, si najlepší!"....Oh..." odmlčal sa"Ja... musím ísť dole za matkou učiť sa a robiť svoje domáce práce." Z tráve sa mu vytratil úsmev a nahradilo ho sklamanie.Jack položil ruku na rameno Isaaca a s vrelím úsmevom povedal: "To je v poriadku budem tu na teba čakať a keď sa vrátiš tak sa spolu zahráme." Isaac-ovi sa vrátil úsmev keď sa pozrel na svojho nového priateľa. V tu chvíľu začul matkin prenikavý hlas ktorá ho volala.
"No ja už musím ísť, vrátim sa až dokončím svoje povinnosti." povedal a zamieril k dverám.Jack sa usmial "Určite !" "Hej chlapče!"Isaac sa obzrel na Jacka ktorý naňho žmurkol a povedal: " Mal by si sa usmievať častejšie pristane ti to"Issac sa šťastne usmial na Jacka a zamieril k dverám.
Celý deň hovoril Isaac svojej matke o úžasnom farebnom klaunovi ktorý vyšiel z čarovnej krabičky ktorú našiel ráno pri nohách svojej postele. Ale matka mu žiaľ neverila ani slovo. Nakoniec sa ale podarilo Isaakovi presvedčiť svoju matku aby sa išla do jeho izby pozrieť na klauna. Išli hore po schodoch až nakoniec otvorili dvere do jeho izby.
"Vidíš mami" "Mal som pravdu on-" Isaac sa zarazil. Rozhliadol sa po miestnosti kde nevidel ani magického klauna ani kúzelnú záhadnú hraciu krabičku. Isaakovej matke to ani trochu vtipné neprišlo. Dala Isaaákovi silnú ranu do tváre a začala sa mu vyhrážať. Isákovi prišlo zle ,jeho kolená sa roztriasli a rozbolel ho žalúdok.
"A-ale mami o-on ,on bol" Prásk! Isákova matka bola rozzúrená ešte viac. Isaac to už nevydržal jeho oči sa začali trhať a ústa začali vrieť, keď cítil ako dostával rany.
"Ty jedno sprosté decko! Ako sa mi opovažuješ klamať a ešte o takejto hlúposti!? Kto by len chcel mať za priateľa takéhoto zbytočného červa ako si ty? Takéto zle deti musia ostať doma po zvyšok večera a bez večere!"
"Čo mi teraz povieš ty nevďačný úbožiak?" kričala naň ho. Isaac len ťažko prehltol uzol v krku a povedal: "Ď-ďakujem mami" Jeho matka sa naňho pozrela s nenávistným pohľadom a keď odchádzala z Isákovej izby pri dverách sa naňho pozrela výhražným pohľadom.Isaac si vzal perinu z jeho postele a začal si z ňou utierať tvár. Prúd slz mu začal stekať po lícach keď začal plakať. "Čo sa deje chlapče?" Zaznel hlas. Isaac sa pozrel na okraj postele kde uvidel Jacka ako sedel vedľa neho. ,,K-kde si bol?" zamumlal Isaac. Jacka prešiel rukou cez Isákove vlasy aby ho potešil keď ticho odpovedal: ,,Schovával som sa....nemôžem dovoliť aby ma videli tvoji rodičia...inak nám nedovolia sa spolu hrať." Isaac si utrel slzy z očí."Pozri sa Isaac, ospravedlňujem sa ,že som sa schoval ale som tu len pre teba a sľubujem ti ,že si dnes užijeme plno zábavy!" Povedal Jack s úsmevom.
Isaac sa pozrel na svojho hiperaktivného kamaráta a ticho prikývol, v kútikoch jeho úst sa začal tvoriť úsmev. V tú noc sa Laughing Jack spolu s Isácom hrali plno zábavných hier a užili si plno zábavy. S mávnutím ruky Jack premenil všetkých Isácovích cínových vojakov ktorý ožili a začali pochodovať po jeho izbe. Isaac bol okúzlený keď uvidel ako sa jeho panáčikovia samy pohybovali po jeho izbe. Potom Laughing Jack rozprával Isácovi strašidelné príbehy. Isaac sa opýtal, že či aj Jack je duch ale Jack odpovedal ,že on je niečo viac. Na konci noci Jack siahol do vrecka a vytiahol z neho plno farebných cukríkov. Isaac bol v extáze keď ochutnal prvý bola to tá najsladšia a najchutnejšia vec ktorú kedy jedol. Všetko vyzeralo ,že sa obracia k dobrému..........Ale až do incidentu.......ku ktorému došlo za 3 mesiace....Bol príjemný slnečný deň v Londýne. Isaac vďaka svojmu nie-tak-imaginarnému-kamarátovi dokončil skôr všetky svoje povinnosti a mohol sa ísť hrať von. Všetko vyzeralo tak jednoducho, kamaráti sa šli hrať za dom na pirátov keď v tom uvidel Isaac susedovu mačku blížiť sa do ich záhrady."YEARGH! MÁME nepriateľa SPY na pravoboku! " Vykríkol Izák, uchvátený do svojej fantázie a predstavivosti.
"YO HO! Dostanem ho kapitán Isaac!" vykríkol prvý dôstojník Laughing Jack so svojim najlepším pirátsky prízvukom. Natiahol svoju dlhokánsku pažu cez celú záhradu a chytil nič netušiacu mačku ,ktorá začala dosť intenzívne bojovať.
"Nenechaj ho utiecť Jackie necháme ísť nášho mačacieho nepriateľa po doske!" zvolal Issac.
Jack naťahoval svoju ruku čo najďalej len aby mu jeho mačací nepriateľ neušiel, jeho ruka dosahovala dĺžku anakondy. Chytil mačku a pomaly ju priťahoval k sebe. Mačka stále so sebou šklbala len aby mohla ujsť pretože bojovala o svoj život. Jack stláčal mačku silnejšie len aby mu neutiekla. Z jej pľúc utiekalo čoraz viac vzduchu až bolo počuť hlasné SNAP! Jack rýchlo pustil chlpatého tvora zo svojich rúk. Jeho mŕtve telo padlo na zem, zavládlo veľké ticho. Ticho, keď sa obaja dívali na skrútené telo mačky. Ticho prerušil hlasný smiech.....pochádzajúci z Isáca...
"AHAHAHAHA, WOW, myslím si ,že mačky nemajú deväť životov, AHAHAAHAH," do očí sa mu tlačili slzy od smiechu.
Laughing Jack sa začal smiať rovnako, "EH, eh... Ano,ale nechceš sa dostať do problémov, ak tvoja matka uvidí mŕtvu mačku vášho suseda na vašej záhrade." Isácov smiech rýchlo zmizol.
"Ach nie! Máš pravdu! Um... Len....čo keby sme ju hodili spať na susedovu záhradu?" Issac spanikáril vzal lopatu a prehodil zničené telo mačky spať do susedovej záhrady. Isaac schoval lopatu a utiekol spať do svojej izby.
O hodinu neskôr prišiel. Rozboleli ho uši keď počuli škrekot Issákovej matky ako ho volá dole. Ani jeden z nich nič nepovedal, Isaac musel sám čeliť tomu čo si preňho sám osud pripravil. Šiel pomaly a neisto dole schodmi. Jack počul veľa vecí ako naňho kričal Isaac ako volá a prosí len aby sa objavil ale Jack musel nepočúvnuť. Asi po 30 minútach sa Isaac vrátil s uslzenými očami spať do svojej izby.
"Tak čo?" spýtal sa Jack nervózne. Isaac sa hral na zemi keď potichu hovoril: "Ja... snažil som sa povedať... že si to bol ty kto zabil tú mačku...ale neverili mi." Jack sa zamračil, vedel ,že je to jeho vina.
Isaac si otrel oči do rukáva "Ja...poslali ma do internátnej školy....odchádzam už dnes večer...nemôžeš ísť so mnou." Laughing Jack bol v šoku." ,,Čo?! Nemôžeš ísť! Kam pôjdem?" Isaac ukázal na malú krabičku kde sa Laughing Jack poprví krát objavil.
"Tam? Ale veď ja som bol schopný tu byť kým..." Jack sa odmlčal. Isaac vyzeral ako jeho jediný priateľ, z tváre mu začali tiecť slzy. "Jack... Sľubujem, že sa vrátim čo najskôr to pôjde." Jack sa pozrel na hraciu skrinku a potom späť na Izáka. "A ja tu budem na teba čakať" Keď Jackovi stiekla posledná slza po tvári kráčal pomaly ku skrinke, premenil sa na obláčik ktorý bol pomaly nasávaný do vnútra, nemohol byt voľný. Nie, dokým niekto neotvorí jeho skrinku.
Tej noci bol Isaac poslaný na internátnu školu. Po prvý krát pocítil Jack čo je to byť sám. Aj keď bol v pasci vo svojej krabičke tak mohol vidieť čo sa okolo neho dialo. Každý deň čakal kým sa jeho priateľ vráti, každý deň naňho čakal v jeho starej izbe schovaný v krabičke. Laughing Jack bol stvorený na to aby bol najlepší priateľ Isaaca ale teraz.... Každý deň čakal kým sa vráti jeho priateľ, deň po dni, mesiac po mesiaci až nakoniec rok po roku. Isaacovi rodičia stále žili v dome ale nenavštevovali hornú časť domu. Z času na čas dávali svoju prítomnosť najavo tak ,že Jack počul ako dole bojujú. Jackov život bolo jedno veľké sklamanie... sklamanie a prázdnota. Ako roky plynuli Jackove kedysi žiarivé farby sa pomaly vytrácali do čierno bielej rozostretej čiernočiernej prázdnoty a ostro bielej prázdnoty. Trpel úplne sám... večnej beznádeji....

13 rokov uplynulo ,vo večerných hodinách prišiel domov Izákov otec opitý ako obvykle a pustil sa do hádky s manželkou. Veci sa stupňovali k fyzickému násiliu ale tento krát nedostal Izákov otec to čo chcel. Začal biť svoju ženu stále viac a viac až nakoniec spadla na zem, bola mŕtva jej krv tiekla po celom dome. Izákov otec bol odsúdený na šibenici hneď na ďalší deň. S oboma mŕtvimi rodičmi to znamenalo, že 20-ročný Izák zdedil celý zaprášený starý dom v ktorom prežil polovicu svojho detstva. Jack bol prekvapený keď počul opäť po 13 rokoch kroky svojho najlepšieho priateľa Izáka. Ale nebolo to také stretnutie ako si predstavoval.
Izák vyzeral.....inak. Nielen ,že bol starší ale taktiež vlastnil pochmúrny výraz na svojej tvári. Už to bol nádejný a zvedavý muž a nie ten chlapec ktorého Jack stretol pred rokmi. Jack netrpezlivo čakal na uvoľnenie zo svojho väzenia ale nič sa nestalo. A tak tam len Laughing Jack sedel vo svojej krabičke bez povšimnutia. Toľko rokov čakal na to kedy príde Izák a vyslobodí ho z jeho väzenia ale nič. Jack tam len tak sedel na polici s ostatnými somarinami ktoré si nikto nevšímal. Izák ho odmietol, odmietol ho ako nejakú nepodarenú hračku z hračkárstva. Prekvapivo sa L.Jack snažil v sebe vytvoriť nejaký pocit ....nič. Bol dutý. 13 rokov čakania a také sklamanie.Telo klauna po celých tých 13 rokoch, telo monochromatického klauna bolo naplnené len smútkom a sebaľútosťou. Ale teraz nič. Jack zostal vo svojej krabičke bez emocií a bez farieb.
Druhý deň išiel Izák do práce, pracoval ako čalúnnik,opravuje a vyrába nábytok pre dobrých ľudí v Londýne. Jack čakal v zajatí. O niekoľko hodín sa opitý Izák vrátil domov podkýnajúc sa o schody do svojej izby, ale tento krát mal kamaráta so sebou. Bola to priateľka Izáka ktorú zbalil v bare tento večer. Bola krásna s dlhými rozpustenými blond vlasmi zafírovo modrými očami a s úsmevom ktorý dokázal každé srdce roztopiť. L.Jacka pozornosť bola venovaná Izákovmu hosťovi, "Kto je to? Nový priateľ? Prečo Isaac potrebuje nových priateľov? Myslel som, že Isaac je len kamarát? "Jack myslel na seba v rámci svojho pekelného väzenia. Isaac a jeho priateľka sa posadili na posteli a rozprávali sa o živote v Londýne. Isaac urobil vtip o počasí a obaja sa rozosmiali. L. Jack zasyčal závisťou nad Izákovým novým priateľom. Izák a dievča pozreli hlboko jeden druhému do očí, keď sa naklonil k bozku,dievča mu bozk opätovalo. Jack bol zmätený týmto podivným zobrazením lásky, pretože nikdy nevidel bozkávanie. Vzhľadom k tomu, bozkávanie bolo čím ďalej intenzívnejšie Isaac prešiel rukou po dievčatinom hladkom stehne a do šiat, ale jeho hosť práve prešiel cez ruku. Isaac bol pretrvávajúci aj keď, znovu prešiel rukou po jej hladkých stehnách a do sukne, tentoraz položil ruku na jej hodvábne spodné prádlo.(Tu už začínajú tie pasáže o ktorých som vám hovorila na začiatku.)Žena nesúhlasila s Izákovími sexuálnymi túžbami, preto odstrčila Izáka preč. Izákove oči stmavli ,jeho opilecká vášeň sa premenila na hnev. Srdce ženy začalo rýchlo biť keď uvidela Izákov hnev."Hlúpa suka!" Zareval Izák keď udrel ženu do tváre. L.Jackove oči sa rozšírili keď bol svedkom divokého prúdu krvi tečúcej z dievčiného nosa. "Aká hra to je?" Pomyslel si keď sledoval Izáka s dievčinkou. Izák pevne zvieral rukou zápästie dievčiny a druhou jej odtrhával nohavičky a ostatné.
Vydesená dievčina sa snažila Izáka premôcť ale Izák bol silnejší. Ohmatával jej prsia, pevne ju chytil sa vlasy a surovo jej vnútil jej jazyk do jej vzlykajúceho krku, ktorá reagovala tým že prežúvala jeho jazyk tak tvrdo ako len mohla. Jack sledoval zvedavými očami svojho starého priateľa ako sa dievčine plnia ústa teplou sladkou krvou. Dievčina spadla na zem spolu s Izákom, začala utekať k východu. Izák rýchlo bežal za svojou hračkou ktorú sa chystal potrestať.
Chytil ju za vlasy a pomaly šiel k lampe slačit off . Všetkou silou udrel dievčinu do chrbta aby sa nehýbala. Potom ju udrel do hlavy ktorá sa rozprskla ako čerstvý melón. Silný tok krvi tiekol po celej miestnosti a telo sa zmietalo. Až napokon nastal pokoj. Telo dievčiny sa nehýbalo. Krv bola všade dokonca sa niektoré kvapky krvy dokázali dostať na skrinku Laughing Jacka, ktorý neprestával sledovať show. Prvý krát po dlhých 13 rokoch sa Jack usmial ,a potom za zasmial cez jeho studené pery. Potom znovu a znovu ,nekontrovateľný smiech sa ozýval z jeho malej zapečatenej krabičky.
"Ako úžasná fascinujúca hra!" Pomyslel si Jack, keď sledoval nehybnú dievčinu ,jej blond vlasy získavali červenú farbu od krvi.
Adrenalín sa pomaly začal vytrácať z Izákovho tela, uvedomil si, že sa musí zbaviť tela. Zdvihol telo dievčiny a hodil ho na zem. Zamkol dvere a odišiel. Bol preč celý deň, vrátil sa so soľným násypom ,kontajnerom a s pracovným náradím. Začal všetko čistiť, stopy po krvy z podlahy, steny a z dverí. Potom stiahol telo z postele a hodil ho do stredu miestnosti. To dalo úžasný priestor Izákovy pre prácu a L.Jackovi úžasný výhľad, teraz mu len stačilo pohodlne si sadnúť do prvej rady a sledovať show. Jack sledoval s veľkým škodoradostným úsmevom ako sa Izák hrá so svojou zašpinenou mŕtvolou. Izák si všetko dôkladne pripravil a začal.
Najprv si vzal veľké čierne puzdro ktoré bolo položené za ním ma stole. Jeho obsah vypĺňal sortiment nožov, kliešte, kladivá a ďalšie desivé nástroje. Rozostavil si ich pred seba. Ako prvý si vybral skrivený nôž s ktorým dôkladne odstraňoval kožu od tela. Kožu potom dával na stojany aby nestrácala svoj tvar. Potom použil ručnú pílu a odrezal ruky,nohy a hlavu, jeho prácu začala narúšať rodinka červíkov. Potom naplnil koše kúskami tela a zmiešal bielidlo spolu s inými hnusnými chemikáliami a ponoril do nich končatiny aby sa odstránilo všetko mäso z kostí. Potom Izák vylovil z ľudskej polievky kosti a položil si ich na stôl. Nakoniec v rúšku noci vyviezol Izák kontajner von z domu a hodil ich do kanalizácie Londýna.
Ďalšie 3 dni sledoval L.Jack s úžasom ako inšpirovaný Izák vytváral kedysi z ľudskej anatómie groteskné kreslo ohavnosti. Stehenná kosť bola pripojená do zadnej nohy stoličky, pričom holene s nohou stále spojených samozrejme, bol robený do prednej nohy stoličiek. Drevený rám bol použitý pre základňu a podporou stoličky, ale okraj podkladu bol vytvorený s použitím chrbtice.Rameno kosti bolo použité ako operadlo kresla, a upevnené na mieste niektorých rebier.
Na vrchole kresla ktoré pochádzalo zo samotného pekla bola na vrchu lebka ktorá kedysi patrila dievčaťu. Isaac bol celkom spokojný so svojou prácou ,a L.Jack bol v úžase z toho čo jeho starý kamarát dokázal vytvoriť. Po tej noci sa Isaac už nikdy nedotkol ani len kvapky alkoholu, pretože teraz ho ťažil oveľa horší smäd.V nasledujúcich týždňoch robil Isaac niekoľko vylepšení na svojej dielni. Zložil matrac z postele a namiesto neho tam dal rad silných drevených dosiek , potom o stenu upevnil vo výške ľudských chodidiel a rúk putá pre hostí s ktorými by sa Isaac chcel dlhšie pohrať. Teraz už bolo skoro všetko hotové, ale ešte tu chýbala jedna dôležitá vec. Pracoval na tom celý týždeň....
...Potom, čo bol aplikovaný náter bielej farby, tvorba Isaaca bola kompletná.Bola to drevená maska ​​pripomínajúca niečo, čo by sa dalo nosiť na benátskom maškarnom plese. Mala zvraštené obočie a dlhý vtipný nos, ktorý mu umožňoval, aby strach prúdil do sŕdc svojich milovaných osôb. Jeho nová tvár bola hotová, jeho hniezdečko vraždy bolo dokončené, bol čas. Prišiel opäť ten čas aby Isaac Lee Grossman doviedol domov nového kamaráta.
Pri nasledujúcej noci sledoval L.Jack ako maskovaný Isaac Grossman dupotal hore schodmi nesúc so sebou veľké vrece v ktorom sa niečo vo vnútri zmietalo. Hodil tašku na jeho mučiacu posteľ a pevne mu zviazal končatiny koženými pásmi a do úst mu vložil handru. Na posteli ležal vydesený asi 5-6 ročný chlapec ktorému z očí tiekli slzy. Isaac nestrácal čas a vzal si zo svojho pracovného stolíka hrdzavé kliešte ktoré pevne upol o necht ukazováka chlapcovej pravej ruky. Bezmocného dieťaťa oči sa zachveli, bezmocne sa zmietal po posteli a prosil Isaaca cez handru aby ho pustil domov. Isaac sa len usmial a pomaly sklonil kliešte dozadu, a začal chlapcovi bolestivo páčiť prvý necht.
Chlapec kričal cez jeho handru, keď sa zvíjal v bolestiach na drevených doskách, z jeho prsta začala striekať krv. Izák sa potom presunul k chlapcovmu prostrednému prstu, pevne chytil klinec a hrdzavé kliešte. Opäť trhol kliešte späť, ale tentoraz len klinec odtrhol na pol ceste. Chlapec vzlykol bolesťou. Upínajúc na pol vypáčil von klinec bez kožného tkaniva. Dokonca aj Isaac sa trochu znechutil na tento nechutný pohľad na rozdiel od nadšeného L.Jacka ktorý to všetko horúčkovito sledoval vo svojej malej zaprášenej krabici.
Isaac sa vrátil k pracovnému stolu a vymenil kliešte za železné kladivo. Dlhými krokmi šiel k posteli kde bol pripútaný chlapec a pevne ho chytil za ľavú nohu. Chlapec prosíkal o milosť a o to aby ho pustil cez jeho zašpinenú handru. Isaac zdvihol kladivo vysoko nad hlavu a plnou silou udrel do chlapcovho kolena. Kosť sa roztrieštila ako štrk s hlasným prasknutím. Dieťa sa zmietalo v bolestiac s prenikavými výkrikmi po ktorých sa dusil s handrou a roubíkom v ústach.Ako dieťa bojovalo s intenzívnou bolesťou, Isaac pustil kladivo dole na podlahu a vrátil sa ešte raz k pracovnému stolu z ktorého tento krát vzal dlhý ostrý nôž. Bez prestávky začal Isaac so slovami:"Useless Worm" rezať po chlapcovej hrudi. Keď skončil ,dieťa bolo ledva pri vedomí. Issac pokľakol zašepkal chlapcovi do ucha: "Toto sa stáva zlým deťom, ktoré ukazujú neslušné tváre na ľudí..."
Po celý ten čas stekali chlapcovi z očí slzy ,Isaac to už chcel pomaly ukončiť ale ešte pred tým začal chlapcovi vyrezávať kožu z tváre. Znetvoril chlapcovu tvár ale jeho veľké guľaté oči zostali neporušené, to Izákove srdce naplnilo len zlosťou a nenávisťou."Aj bez tváre si UGLY LITTLE SHIT!" vykríkol Izák, keď zdvihol kladivo z podlahy a začal mlátiť chudobného chlapca do lebky. Rozbíjal ju znova a znova až pokým znej nebolo nič, Izák ustúpil, díval sa na znechutené telo z ktorého na zem stekala červená krv s kúskami mozgovej hmoty. Na druhej strane miestnosti sa L.Jack radostne prizeral na veľké finále ktoré vyvrcholili všetky jeho očakávania.
Ďalší Isaacov hosť bola stará slepá žena ktorú pozval na čaj. Trvalo jej to takmer 5 min. kým si uvedomila ,že sedí na kresle ktoré bolo použité z ľudských pozostatkov a ďalších 6min. kde sa pokúšala utiecť ale vo skutočnosti sa len dostala k schodom z ktorých ju násilne Issac zhodil dole. Nakoniec sa rozhodol tento krutý vtip ukončiť jednoduchým sekáčikom na lad.Potom priviedol malé dievčatko ktoré nakŕmil rozbitým sklom a použil jej brucho ako boxovacie vrece. Ako týždne ubiehali čoraz viac neštasníkov našlo svoj koniec u Isaaca Grossmana , Isaacova osobnosť sa stávala čoraz viac sadistickejšia a upadala hlbšie do temnoty, zatiaľ čo osobnosť L.Jacka len hnila v tej starej zaprášenej krabici......dokým nenadišla chladná decembrová noc.
Hrdzavé klince ktoré držali pokope policu plnú zabudnutých drobnosti nakoniec nevydržala a padla k zemi. Isaac začul hlasné buchnutie z baní, a rozhodol sa vyliest na pôdu, aby to skontroloval. Prešiel drevené dlaždice postriekané krvou smerom k padlým policiam. Isaac odhodil niektoré zbytočnosti až napokon zastavil pri Jack-in-a-box zo svojho detstva. Isaac ťažko spoznal starú zničenú kabicu, ako ju zdvihol odfúkol z nej prach. Potom sa z akéhohokolvek nostalgického dôvodu rozhodol uchopiť hrdzavý kovový kľúčik a začal s ňou pomaly otáčať.Zničená krabička zahrkotala a začala vydávať zničenú melodiu "pop goes the veasel". Vrchná časť krabice sa otvorila ale nič sa nestalo, bola prázdna. Isaac to očakával a hodil ju medzi ostatné zničené somariny.
Keď všetok neporiadok upratal a bolo všetko vyčistené šiel Isaac k dverám aby sa vrátil naspäť dole ale nemohol dvere odomknúť. Začal ťažké dvere ťahať ale tie nie a nie pohnúť. V tú chvíľu sa za ním ozval ten najstrašidelnejší chrapľavý hlas ktorý volal jeho meno."Isssaaac ..." Studený pot stekal Isaacovi po chrbte ktorá bola spriamená ako pravítko a všetky chlpy sa mu postavili , pomaly ale neisto sa začal otáčať......... Na druhej stane miestnosti stála desivá postava Laughinga Jacka. Bol absolútne čierno biely, vlasy mal rozbité a rozstrapatené do všetkých strán, ostré zuby ktoré mu zdobili jeho skrútený úsmev, a jeho paže viseli ako nejakej bábke, ostré dlhé prsty takmer škriabali podlahu.Potom kostnatý klaun chrapľavým hlasom povedal, " Aké je to krásne byt konečne voľný!...."Prečo si ma nepustil, Isaac?" Isaac bol paralyzovaný strachom, "a-ale ,myslel som si, že..... IMAGINARNY?!" koktal Isaac. Jack odpovedal dlhým desivým hlasom ktorý pripomínal krákanie."HAHAHAHAHA! V skutočnosti sa cítim až príliš reálne..... Ah, tak dlho som čakal na tento deň a konečne je tu!.... Mal som si hrať s mojím najlepším priateľom na celý život.... PRIDLHO. SOM. ČAKAL. Než Isaac mohol odpovedať, Jackove dlhé paže sa natiahli cez celú miestnosť a omotali sa okolo Isaacových nôh.Klaun ho začal priťahovať bližšie k jeho vlastnej drevenej mučiacej posteli. Isaac škriabal po podlahe a zanechával za sebou zničenú doškriabanú podlahu. Jack rýchlo schmatol jeho končatiny a vzal dlhé drevené klince z pracovného stola a vrazil ich priamo do Isaakových rúk a nôh až prebili posteľ. Isaac vrčal bolesťou a kričal na svojho väznitela, "Seriem na teba!!! AAAArg!!! Seriem na teba ty klaun s špicatým nosom!!!"L.Jack sa len energicky zasmial a držal Isaacovu hlavu aby sa nehýbala. "Ak nemôžeme povedat niečo pekné, potom nehovorme vôbec nič!" dodal Jack. Svojimi dlhými krivými prstami Jack uchopil Isaacov jazyk a začal ho naťahovať čo najďalej, ako len mohol ísť. Potom vzal zo stola na náradie ostrý nôž a odsekol mu jazyk. Krv mu zapĺňala hrdlo a začal sa dusiť. Jack odhodil jeho jazyk niekde za seba do tmavej miestnosti. Stále sa len smial a prirovnával jeho ústa zaplnené krvou k kanálom zaplnené všemožným svinstvom. Isaac mal až príliš veľké bolesti, od strachu pevne zatvoril svoje oči pretože nechcel vidieť hrôzy vykonané na jeho tele."Prečo sa nechceš na tu zábavu pozerať?!" Jack to povedal takou radosťou ale Isaac nepúšťal oči a nechával ich pevne zatvorené. Jack si povzdychol. "Ako chceš." Chytil jedno Isaacove oko a násilím ho držal otvorené. Natiahol svoju ruku a niekoľkými rybárskymi háčikmi zachytil jeho očné viečka o obočie. L.Jack bol spokojný so svojou prácou a ako šikovne využil háčiky s ktorými Isaac nevedel čo robiť, Jack si vzal nôž s ktorým pred tým odsekol jeho jazyk a začal sústredene "odstraňovať" Isaacove pery. Jack starostlivo dva dlhé prúžky mäsa čo spôsobovalo ,že bolo úplne vidieť Isaacove zuby a ďasna."Hmmm..... tak to vyzerá ,že niekto nepoužíva pravidelne dentálnu nit..." L.Jack sa zachechtal po fúzy, keď sa otočil schmatol kladivo. Isaac sa začal hádzať do všetkých strán a začal mrmlať niečo o prosení o milosť ale jediné čo bolo počuť bolo akési chrčanie a začal sa dusiť svojou krvou. Jack zdvihol kladivo a s pokriveným úsmevom silno vrazil kladivom do jeho zubov. Náraz vydal hlasitý CRACK, pevné železné kladivo rozbilo zuby ako keby boli z hliny. Jack pustil kladivo na zem a začal sa nekontrovatelne smiať. Znovu si vzal nôž a začal Isaaca rezať od hrudníka a šiel smerom nadol. Isaac zastonal ostrou bolesťou , jeho končeky prstov na všetkých končatinách boli ochromené, rovnako ho ochromil aj pohľad na to ako ho tu zaživa pitvanú. Ako prvé začal Jack vyťahovať Isaacove črevá ako kúzelníci vyťahujú šatky z vrecka. Cez otvorenú časť čriev začal fúkať vzduch. Po nafúknutý skrútil jeho črevá do tvaru pudlíka. "Môžem z toho urobiť aj žirafu!" Isaac bol z bolesti v šoku, ako klaun položil jemne morbídny Baloň na hlavu Isaaca.Pre svoj ďalší trik siahol Jack hlboko do brušnej dutiny a vytiahol z nej jedno z Isaacových obličiek. Držal ju v ruke akoby nechápal čo sa deje až napokon sa pozrie na svojho kamaráta Isaaca. "Obličky nie sú práve moja parketa..." Zasmial sa Jack a hodil obličku stranou. Isaac cítil ako ho unáša smrť."Už si unavený? Tak to je čas na veľké finále!" L.Jack si siahol do rukáva a vytiahol adrenalínovú ihlu. "Toto ta určite preberie!" Vykríkol a ihlu zaboril hlboko do jeho sietnice, a vstrekol kvapalinu jeho pravej očnej jamky. Isaac sa zatackal pocitom akoby don niekto vpichol nový život. Jack sa len zlovestne zasmial a spolu s ihlou vytiahol aj jeho pravé oko ktoré viselo o očný nerv.Jack sa uškrnul: "No teraz keď mám tvoju pozornosť..." zákerný klaun strčil jeho dlhý krivý ukazovák do Isaacovho žalúdku. Jack sklonil hlavu k otvorenej hrudnej dutine a otvoril jeho ústa dokorán. Behom niekoľkých sekúnd z Jackova rukáva vyliezlo pár švábov do Isaacového hrudníka. Každý z nich si začal robiť cestičku k diere i Isaacovemu žalúdku, až pokým ho úplne nenaplnili. Keď bol jeho žalúdok naplnený švábmi začali vyliezať cez krk z jeho pusy a nosných dutín.Isaac bol len kúsok od smrti, keď v tom jeho mučiteľ si kľakol vedľa neho a povedal" Bolo to s tebou skvelé chlapče ,ale tak to vyzerá, že náš spoločný čas sa blíži ku koncu. Ale nemusíme tu mat slzy, pretože mám v pláne rozšíriť naše priateľstvo všetkým osamelým deťom na svete!" Keď to Laughing JACK dopovedal, siahol Isaacovi do hrude a vytiahol z neho ešte stále bijúce srdce.Život z neho pomaly utekal, na tej chladnej posteli sa Isaacovi premietol celý jeho život. Uvidel svoju mamu, otca, internátnu školu, svoje obete a posledná myšlienka, ktorá preletela jeho očami boli tie zvláštne Vianoce, kedy sa prebudil vo svojej posteli a tam ležala krabička, ktorá obsahovala jeho úplne prvého kamaráta....Hovorí sa, že keď konečne našla Isaaca Grosmanovu prehnilú, červy prelezenú mŕtvolu niekoľko týždňov po jeho smrti, presne na vianočného večera a i keď bola jeho tvár zhnitá a roztrhaná na kúsky.... tak skoro vyzeral....šťastný
.~ KONIEC ~

A Memory

2. února 2017 v 19:32 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Keď cestujete späť ku svojim najranejším spomienkam, nič nie je betón. Reťazec hmlistých obrazov vám príde na myseľ spočiatku ako náhodné momentky, ale každá z nich je spojená s určitými pocitmi a emóciami. Sú preniknuté mystickou až takou snovou kvalitou. Sú ako kúzlo Vianoc, kedy bol Santa ešte stále reálna postava.
Mnohé z týchto snímok je možné umiestniť v akomkoľvek druhu kontextu. Sú to len ... zapadnuté ústrižky v zabudnutých štrbinách mozgu bez hlavy a päty.
Niektoré z tých spomienok sa ani v spätnom pohľade nezdajú reálne. Spadol som naozaj z tohto stromu pri jazere, na tvdrú zem bez jediného škrabnutia? Nezranil som sa nejako? Bol to naozaj len obyčajný sen?
Nemyslím si.Iste, mám spomienky na vzdialené sny, ale je nimi a realitou určitý rozdiel. Neviem, ako by som to mal povedať, ale jedna pamäťová schránka ma vždy trápi. Trápi ma spomienka na jednu skúsenosť, ktorá bola tak neuveriteľná až som si hovoril, že to nemôže byť pravda.
Jediný dôvod prečo som tomu veril boli detaily, ktoré vykukovali až s výraznou jasnosťou.
Nie som si úplne istý, kedy sa to presne stalo. Nemohol som byť starší ako päť alebo šesť rokov. Môj brat a ja sme spali v našej poschodovej posteli. Pretože bol brat starší, spal na hornom lôžku.
Prebudil som sa, ale bola ešte noc. Cítil som sa divne, tak nejako inak ... Spomínam si, že som videl dážď, ale nepočul žiadne klepanie kvapôčok. Žiadne "kvap kvap". Jednoducho len a len ticho, ktoré drásalo moje uši. Okno bolo otvorené a v miestnosti bolo veľmi chladno. Ale prečo bolo to okno otvorené? Triasol som sa medzitým čo sa závesy jemne pohojdávali vo vetre.
To ticho. Bolo tak intenzívne, až mi to ničilo ušné bubienky. Ležal som na boku postele, s jednou rukou visiacu cez okraj poschodovej postele. Postupne som si uvedomil, že podlaha akosi "hreje". Cítil som akýsi vyhrievaný vánok, ktorý jemne zahrieva moju ruku. Teplo prichádzalo a odchádzalo v krátkych intervaloch. Nakoniec mi ale došlo, čo to je. Bolo to niečie dýchanie.
Z pod mojej postele vyliezla žena. Mesačné svetlo odhalilo jej dlhé blond vlasy a čisto bielu košeľu. Chvíľu som si kvôli šeru myslel, že to bola moja matka. Nemal som preto žiadny strach. Je to smiešne, ako zvláštne funguje mozog dieťaťa v noci. Čo by predsa pod posteľou robila moja mama? :D
Bol som príliš unavený na to niečo povedať a tak som zostal ležať, ale periférnym videním som stále pozoroval tú ženu. Ležala na chrbte a jej tvár bola ponorená v tme.
Zrazu sa prudko prevalila na bok a pomaly liezla po štyroch na druhý koniec postele. Potom vyšplhala po rebríku na hornú posteľ, kde spal môj brat. Každý jej pohyb bol veľmi jemný a úplne tichý. Pripomínala mi bielu stuhu tancujúcu vo vetre. Zavrel som oči a pomaly zaspával.
Spomínam si, že mi môj brat druhý deň ráno rozprával o podivnom sne.
Zdalo sa mu o žene, ktorá žila "pod podlahou" a išla sa v noci hrať. Keď jej šaty v daždi mokli, vrátila sa späť a čosi každému, kto spal zašepkala do ucha.
Už si presne nepamätám, čo to motala, ale niekedy od tejto noci celú našu rodinu začal sužovať tento sen. Každú noc sa nám zdalo o tej istej žene. Doktori ani psychyatri nám nedokázali pomôcť.
Potom sme sa odsťahovali a všetko prestalo.
Zvláštne, na čo sa mozog niekedy rozhodne spomenúť ....

Little Sally

2. února 2017 v 19:31 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Sally spokojne žila so svojou mamou ,otcom, sestrou Gen a ich mačkou.
Každé Vianoce chcela Sally modrookého plyšového medvedíka.
Matka Sally hľadala medvedíka v každom obchode ale všade boli vypredané, kým mama Sally nenarazila na špinavé staré záložne . Starý vychudnutý muž sedel za pultom , a priamo na polici za ním bol modrooký medvedík, starý muž povedal matke Sally , že nie je na predaj , ale za pár dolárov naviac ho presvedčila. Rýchlo bežala domov a zabalila ho do darčekového papiera.
...
Dni ubiehali , krajina dostávala prikrývku snehu . Vianoce boli konečne tu .
...
Sally otvorila oči a vyskočí z postele, Vianoce sú tu! Zbehla po schodoch , vôňa mäty a jablkový koláč napĺňal jej nos a jej telo malo sentimentálne pocity , ktoré si bude pamätať navždy . Mama a otec sedeli na gauči , popíjali kávu a počúvali vianočné piesne . Gen sa potkla na schodoch a ešte v polospánku , sa posadí na gauč . Sally so slzami v očiach od radosti otvára darčeky , jeden po druhom. Gen otvárala jej mama a otec schoval svoju whisky na neskôr . Sally dosiahla na posledný darček s jej menom , roztrhla papier a začala kričať radosťou pri pohľade na svojho nového medveďa .
...
Zvyšok Vianoc strávili skúšaním nových hračiek a výrobkov , návštevami príbuzných a pitím vaječného koňaku a jedením jablkového koláča . Prišla noc a začal padať dážď .Sally zaspala s Charliem ,s jej novým medvedíkom , pri sledovaní " Červeno nosí Rudolf a soby . " Gen išla hore do svojej izby , aby preskúmala svoje nové veci, mama a otec Sally išli do svojej izby , tešiac na ich fľašu whisky .
...
Gen sedela vo svojej izbe , počúvala hudbu a posielala SMS svojim priateľom .Vytiahne to , čo sa zdá ako cigarety ,až na to ,že boli skrútené na oboch koncoch a začne fajčiť . Jej dvere sa vŕzgajúc otvoria , ale nepočula smejúci sa hlas . Keď leží na bruchu pocíti náhly , ostrý , náraz do jej chrbta. Jej ochrnutá hlava padne na vankúš a začnú sa objavovať čierne škvrny v očiach. Jej srdce bije tak rýchlo , že to bolí . Pomaly vykrváca .
...
Dážď umýva sneh z okna. Mama a otec Sally ležali v posteli opitý , sledovali neskoré nočné televízne show . Ich dvere boli dokorán otvorené , svetlo z televízie vyletuje z otvorených dverí. Otec Sally videl niečo plaziť sa pod posteľ . Predpokladal , že je to mačka a pokračoval v sledovaní televízie . Matka Sally pomaly upadáva do spánku a jej otec vypne televízor. O niekoľko hodín neskôr , sa mama Sally prebudí s pocitom ,že je niečo pod posteľou . Otočila sa na svojho manžela , uvidela jeho tvár , oči mal von z lebky a mal viac bodnutí na krku. Krv mu tiekla z rán a ako mama Sally sa chystala kričať ,cítila ostrú bolesť ktorá jej prešla krkom . Zabehlo jej vlastnou krvou ,minútu pred smrťou .
...
Sally leží na gauči . Prebudí sa a zistí , že nie je pri nej Charlie . Vstane , vidí Charlieho stáť pri dverách , padajúc do tmy . " Len ty a ja , Sally . "
...
" Ďakujem , Charlie , " odpovedal Sally .
...
Keď policajti prišli o niekoľko týždňov neskôr zistilo sa, že Sally-ina sestra mala 36 bodných rán do chrbta . Jej otec mal von oči z lebky a na krku a chrbte bol bodnutý 29 krát , a jej matka mala podrezaný krk .
Sally a medvedík neboli nikdy nájdený .
Prípad je stále otvorený.

The Puppeteer

2. února 2017 v 19:30 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
V posledných týždňoch som si začal spomínať na podrobnosti smrti môjho brata. Nikdy som si na to dobre nepamätal vtedy som mal len sedem rokov a úprimne ani som sa o to veľmi nezaujímal. Myslím si žeby som vám mal povedať o dňoch pred jeho smrťou a všetkých tých divných veciach. Môj brat a ja sme boli 13 rokov od seba oddelený, nepýtajte sa prečo. V čase keď sa naši rodičia rozvádzali som žil s ním takže sa to tak trochu tiahlo na obe strany čo sa týka nášho vzťahu.Sudca chcel aby moje rozhodnutie o tom kde budem bolo nestranné .Preto som žil s bratom týždeň pred jeho smrťou. Jeho priateľka bola tehotná takže mňa brala ako prax aby bola čo najlepšou matkou, dosť mi to liezlo na nervy ale musím priznať ,že som miloval jej pozornosť.Spal som v tom ,že zajtra idem do škôlky myslel som pri tom na iné veci až dokým som nezaspal ale teraz si spomínam na iné veci ktoré sa objavovali v tej noci.... boli to skôr predtuchy ktoré mali prísť. Každý večer som videl vysoký, zlovestný tieň prejsť cez moje okno. Nikdy som nevidel tvár, videl som len vysoký tieň s cylindrom na hlave. Podobným aký mal Abraham Lincoln. Nedokážem vám ho popísať ale viem ,že to bol vysoký tieň s cylidrom na hlave.Niekedy som počul smiech , hlboký smiech, omnoho hlbší ako má môj brat. Inokedy som počul tlmené výkriky alebo iné zvuky, vtedy som uši prikrýval dekou aby som nepočul tie zvuky až dokým som nezaspal. Nikdy som sa o tom s mojím bratom nerozprával pretože ako náhle padla na to téma povedal ,že jeho priateľka má nočné mory. Nedávno som sa pozeral na svoje lepšie kresby a uvedomil som si, že na všetkých sa objavuje tieň, vždy tam bol tieň, ako moc, ale nie ako podstata, bol to tieň nejakého hlavného objektu, s výnimkou jedného konkrétneho obdobia. Bolo to vtedy keď som písal tento príbeh, zobudil som sa a na stole som uvidel svoje umelecké dielo dokončené. Bol to on. Sen, alebo spomienka? Celú noc som to kreslil a teraz som po prvý raz uvidel tvár tieňa.Môžem ho volať len jedným menom Bábkar alias Puppeteer. Tú noc si pamätám rozmazane ale spomínam si na ten okamih ako sa tieň zastavil pri mojom okne. Mám pocit, že by som tejto spomienke nemal veriť, predsa len je to už 7 rokov, ale stále si to pamätám. Spomínam si ako tieň mizne spred môjho okna a objavuje sa nado mnou. Puppeteer bol taký vysoký ,že sa musel zohnúť aby sa zmestil do mojej izby. Jeho šedá tvár vyzerala ako maska ale keď som sa dotkol jeho tváre tak som cítil kožu. Vedel som ,že to nie je make-up ,cítil som to. Jeho tvár bola obrovská až na ústa, tie vyzerali ako ústa luskáčika. Jeho tmavomodré oko sa mu krútilo do všetkých strán, skoro som cítil tú jeho duševnú chorobu, bolesť a ľútosť rovnako ako on. Nechcel mi ublížit ,teda nespomínam si na to ,že by som pociťoval strach viem ,že hovoril jazykom ktorý som ja nepoznal. Ako náhle uvidel, že mu nerozumiem tak zmizol.Keď som ho videl naposledy ,bol som svedkom toho ako zabíja môjho brata. Celá miestnosť bola plná tieňov nedokázal som rozoznať kde začína tieň a kde tma. Na túto noc si pamätám akoby to bolo len včera. Konečne som videl tieň Puppeteera ako vychádzal z bratovej izby. Puppeter držal môjho brata v páse a vysával z neho nejakú čiernu esenciu. Vtom okamihu bol môj brat mŕtvy. Než som sa spamätal tak som si uvedomil ,že som uvidel spomienky vraha ako z neho Puppeteer vysával dušu. Viem, že vtedy so mnou niečo urobil pretože môj synovec Jason má takmer deväťdesiat rokov a napriek tomu som mladší ako niektoré moje pravnúčatá.Proces môjho starnutia sa zastavil vo veku 20 rokov. A nikdy som nepátral prečo sa to stalo pretože jediné čo chcem sú vedomosti nie láska alebo peniaze. Jason povedal svojim deťom, a ich deťom, a ich deťom, o bábkarovi, ktorý sa stal symbolom mojej rodiny. Či už to je dobrý alebo zlí symbol mňa to netrápi ale myslím si ,že dobrý pretože od smrti môjho brata sa v našej rodine nestala žiadna nepríjemná smrť každý umieral pokojne so splnenými snami.Moja sestra alebo priateľka môjho brata umrela mierumilovne jej posledné slová boli: Ďakujem ti ,že sa môžeme obaja dostať do neba.Potom, čo zomrela viem si predstaviť, že vďaka bábkarovi sa duša môjho brata asi do neba nedostala. Videl som ho ešte raz, pred 50 rokmi sa zjavil predo mnou uprostred hlbokej noci, povedal len jednu vetu a zmizol...navždy"Zamkol som dvere smrti, želám si aby mi odpovedal."

Dollmaker

2. února 2017 v 19:29 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Nikto nevie, kto Dollmaker je. Nikto nevie, odkiaľ prišiel. Ale ľudia vedia, ako vyzerá, čo urobil, a to, čo robí.Dátum neexistuje , ale vieme, že Dollmaker prišiel pred mnohými rokmi.
Potom čo sa Dollmaker stal chirurgom bol naňho jeho otec neustále hrdý. Ale vôbec to nebolo ľahké ako dúfal. Veľký tlak neustále prichádzal ako z práce tak aj od jeho ženy. Ale aj tak pokračoval, všetko to robil z rešpektu k svojmu otcovi ktorý bol sám kedysi veľmi známy chirurg. Jeho otec zomrel pred niekoľkými rokmi kvôli ťažkému budovaniu svojej kariéry a dráždivému manželstvu. Toto sa asi Dollmakera dotklo najviac , celé mesiace ho zožierala depresia. Vtedy si uvedomil, že keby nebolo jeho otca nikdy by nebol naňho prikladaný takýto veľký tlak aby sa stal chirurgom. Jeho rešpekt k otcovi sa premenil na čistú nenávisť.
Jeho žena ho neustále obťažovala. Robila veci ktoré by si každá iná žena nikdy v živote nedovolila.
Stalo sa to jednej noci, konečne sa všetok jeho hnev a depresia vyplavily von .Zavraždil svoju ženu kuchyňským nožom, možno by ste to nečakali ale zaplavila ho obrovská úľava a radosť ,že tak spravil. Bol zvyknutý vídať krv a mŕtve telá takže to bral len ako ďalší objekt. Cítil, že by mohol skontrolovať čo sa s ňou stalo. Stále vídal ľudské telo z vonku aj z vnútra a všetky pohľady viedli k znechutenosti. Náhle mal nutkanie, zmocňovala sa ho túžba vytvárať krásnych ľudí. Alebo ešte presnejšie, vytvárať dokonalé krásne bytosti. Vtedy vznikol Dollmaker. Dollmaker schoval telo manželky do pivnice, odstránil jej tvár ako aj ruky a nohy. Jediné čo tam po nej zanechal bolo torzo. Uskladnil ju v pivnici, potom odišiel a zamkol za sebou dvere.Neskoro večer sa Dollmaker zakrádal k hrobu svojho otca. Telo ešte nebolo vo fázy pokročilého rozkladu takže sa s ním dalo pracovať. Dollmaker pomocou páčidla otvoril otcovu rakvu. Uvidel jeho telo a okamžite mu odstránil tvár. Nemal čas na odstránenie všetkého takže cestoval domov len s otcovou tvárou. Dollmaker sa vrátil domov a začal pracovať s tvárou svojho otca. Spravil ju trochu viac elastickú a pripevnil si ju na tvár. S otcovej tváre si vytrovil rúcho,pretože chcel mať pocit ,že jeho otec je stále s ním, chcel cítiť tú hrdosť ktorá žiarila z jeho otca, chcel aby tu bol s ním. Dollmaker potom zistil ,že zašiel so svojou "prácou" ďaleko. To bolo preto ,že dvaja ľudia ktorých znetvoril neboli na žive. V tom do Dollmakera udrela inšpirácia.Jemne pribíjal tvár manželky na dvere suseda ,takže nebolo nič počuť. Dollmaker z diaľky sledoval ráno ako muž našiel na svojich dverách ľudskú tvár. Neustále čakal v pohotovosti spolu so svojou taškou končatín a nástrojov. Prišla polícia a po nejakej dobe odišli. O polnoci bol schopný Dollmaker vstúpiť do domu svojho suseda pretože bol až priveľmi dôveryhodný a nechal odomknuté dvere. Dollmaker si pripravil všetky potrebné veci a šiel si po svojho pacienta. Čakal ho skoro ráno, keď vyšiel zo svojho bytu Dollmaker ho zrazil a odviedol späť do bytu kde už bolo všetko pripravené.Neustále injekčnými striekačkami pichal do muža lieky proti bolesti, bolesť ale aj tak rovnako prichádzala rovnako ako aj odchádzala. Bez váhania Dollmaker mužovi odrezal pravú ruku s pílou. Vzal ruku jeho ženy a začal ju prišívať. Po celý ten čas vedel čo robí ,vedel ako pracujú všetky ľudské končatiny. Výsledok práce by mal znamenať ,že všetky končatiny budú fungovať i keď zle. Dollmaker dal človeku pravú ruku svojej ženy a ľavú nohu človeka jeho žene. Nechal si údy (nie nebudem vám hovoriť čo to je ,ujo google vám to povie) človeka pre svoju budúcu prácu. Nejak sa nestaral o to, že krv striekala po celej podlahe pretože aj tak jeho tvorba mala príliš krátky život.Dollmaker dokončil svoju prácu tým ,že odstránil mužovi tvár i jazyk. Tvár bola pribitá na dvere svojho ďalšieho "dobrovoľníka". Dollmaker odmietol nazývať ich "obete", ako veril, že jeho "práca", je požehnaný postup. Našiel kľúče od domu ktoré patrili mužovi a odniesol jeho telo v špeciálnej taške pre robotníkov. Pomaly opúšťal byt so zapnutými svetlami v obývačke aby si nikto nevšimol ,že bol preč.Dollmaker vzal muža do blízkeho poľa a odhodil ho tam. Vedel ,že skôr či neskôr sa mu vráti vedomie ale aj keby sa to stalo muž nemôže povedať nič pretože mu chýba značne veľká časť jazyka a pier. Ešte k tomu bol nadrogovaný liekmi proti bolesti z ktorých človek omdlieva každú chvíľu. Zámery Dollmakera boli, aby ukázal ľuďom z okolia aká nádherná bytosť sa dá vytvoriť z ľudského tela ktorá neprehovorí ani slovo. Toto sa stalo akoby Dollmakerovo poslanie, začal cestovať po celom svete a hľadať ďalších dobrovoľníkov ktorých by premenil na nehovoriace krásne bytosti.Niektorý hovoria, že videli Dollmakerove výtvory "bábiky" ako v noci niekde putujú. Niektorý zase hovoria ,že počuli ich strašné stonanie ktoré boli vlastne výkriky hrôzy. Asi vám nemusím opakovať, že Dollmaker tam vonku ešte stále je a môže byť kdekoľvek. Nikdy nebudete počuť kedy prichádza ,jeho prezývka je totiž "bežiace ticho". A aj keď spíte doma s vedomím ,že vaše dvere sú zamknuté Dollmaker si ich otvorí vstúpy do tvojho domu a spraví s teba krásnu bytosť....
Je za tebou...