Květen 2017

Vailly Evans

23. května 2017 v 21:52 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Vailly bola 15 ročná, zodpovedná, usilovná a krásna dievčina, ktorá bola láskavá ku každému človeku. Mala pred sebou celý život plný snov, ktoré chcela dosiahnuť. Bola veľmi krásna, mala dlhé vlnité tmavé vlasy, ktoré jej splývali do polky chrbta; Jej pokožka bola čistá ako biely porcelán ... Ale najviac zarážajúca vec, ktorú vlastnila boli jej oči. Mala heterochrómiu, a jej oči mali každé inú farbu. Jej pravé oko bolo hlboké a tmavo hnedé, takmer čierne, a ľavé bolo ako jasné svetlo modrej farby, a keď jej slnko žiarilo do tváre, vyzeralo to ako diamant. Každý, kto sa s ňou stretol prvýkrát, bol šokovaný jej krásnymi, pôsobivými očami. Ako každý deň, Vailly vstala, a chcela začať nový deň. Obliekla si školskú uniformu; jedla toast s veľkým pohárom mlieka, a išla do školy. Jej priatelia už boli pri dverách a čakali na ňu. Priblížila sa k nim a veselo ich pozdravila.Najnudnejšie predmety boli na začiatku dňa, ale aj cez to im venovala všetku pozornosť. Pomáha svojim spolužiakom a priateľom, keď mali nejaké problémy, povzbudzovala ich, keď sa cítila naštvaná.Bola výborná kamarátka, o tom nebolo pochýb ...
Začala prestávka a ona šla za svojimi priateľmi. Vailly bola niekoľko dní zameraná na nového chlapca, ktorý prišiel na strednú školu pred 1 alebo 2 týždňami; Ako vždy sedel na lavičke. Myslela si, že je možno trochu plachý a že je to pre neho ťažké, aby si našiel nových priateľov, a tak sa rozhodla dostať sa bližšie k nemu a stretnúť sa s ním. ,, Hneď som späť, budem hovoriť s tým chlapcom "povedala svojim priateľom. ,, S ním? Je tu nový a je to trochu ... divný. Ja by som s ním radšej nehovoril ... "povedali jej priatelia. ,, No tak, nebláznite! Som si istá, že je to skvelý človek! " Vailly šla ďalej od svojich priateľov a bližšie k lavičke, kde ten chlapec sedel, zapozeraný na zem.
,, Ahoj! "Povedala Vailly svojím sladkým hlasom. Chlapec prekvapene zdvihol hlavu a pozrel sa na ňu, a po dobu niekoľkých sekúnd bol stále tichý a plachý, neschopný odpovedať ... ,, A ... Ahoj "
,, Prepáč, že som tak hrrr ... Zbadala som ťa a zistila som že si tu nový. Chcela by som sa ti predstaviť ... Volám sa Vailly! Ako sa voláš ty? "
,, J-Volám sa Da ... David ... "
,, Teší ma, Dávid! " Ponúkla mu ruku, aby si s ním mohla potriasť, na znamenie priateľstva. Pomaly a jemne jej ju stlačil.
,, J ... Ja ... teba tiež... Vailly ... "
,, Musí to byť ťažké prejsť na inú strednú ale som si istá, že si tu čoskoro zvykneš a budeš mať veľa nových priateľov! "
,, A ... Áno. " Zazvonil zvonček a študenti sa museli odobrať do svojich tried.
,, No, prestávka je u konca. Bolo mi potešením sa s tebou stretnúť, David! Budeme sa stretávať častejšie ok? Ak budeš niečo potrebovať neváhaj a spýtaj sa ma! Som si istá, že budeme dobrí priatelia! Rozlúčila sa s ním.Celú dobu čo odchádzala sa Dávid pozeral len na ňu ... Od tej doby sa chodila Vailly každú prestávku porozprávať s Davidom. On nebol moc ukecaný, takmer vždy hovorila len Vailly a David len pozeral na jej tvár a topil sa v jej očiach. Ona bola jeho jediný priateľ. Nezdalo sa, že by sa kamarátil s niekým iným ... Po náročnom dni išla Vailly hneď spať pretože bola unavená po náročnom dni a spala ako poleno. Spala veľmi hlboko ale v noci sa zobudila so znepokojujúcim pocitom, ako keby sa na ňu niekto pozeral. Pozrela sa na hodiny a boli tri hodiny ráno. Vstala a šla otvoriť okno aby sa z balkóna pozrela von.Prehliadla celú záhradu, ale nevidela nič zvláštne.
,, To sa mi len zdalo ... "pomyslela si. Zatiahla záclony a išla späť do postele.
Druhý deň na prestávke išla Vailly opäť pozdraviť Davida, ako vždy; ale on tam nebol. Zdalo sa že celý deň chýba.
,, Čo sa s ním stalo? "Čudovala sa Vailly. Keď išla domov, dostala telefonát od Davida.
,, Vailly ... Je mi ľúto, ja som ... Nechcel som ísť dnes ... No, proste sa necítim veľmi dobre ... "
Jeho hlas znel unavene.
,, Čo sa stalo? "Schmatol ju strach.
,, Nič, má sa to tak, že je mi trochu ... zle ... Mohla by si za mnou prísť? ... Naozaj by si mi urobila radosť ... "
,, Samozrejme, že môžem! Ak chceš, aby som prišla ... "
,, Mohla by si prísť dnes večer? "
,, Hm ... Nemala by som chodiť von keď je tma ... Ale robím to pre kamaráda.Tak áno! "
,, Hmmm ... Fajn ..... " V 9 hod. si obliekla svoj prúžkovaný sivý sveter: jeden z jej obľúbených. Mala na sebe modrú sukňu, biele topánky (podobné ako conversky) a dlhé biele ponožky. Vzala si tašku plnú jedla, ktoré urobila, hovorila si, že ho tým poteší. Potom išla k Dávidovi domov.
Musela ísť autobusom, pretože jeho dom bol trochu ďalej od miesta, kde žila. Konečne dorazila k nemu a zaklopala na dvere, čakala až do okamihu kedy otvoril. Vyzeral unavene a bledo, mal obrovské kruhy pod očami.
,, Och Chudáčik, vyzeráš, akoby si vôbec nespal! "
,, Nie, ja som spal. Ale som veľmi chorý ... "usmial sa slabo, a pozval ju dovnútra
,, Nie sú tu tvoji rodičia? "Spýtala sa, keď sa rozhliadla okolo.
,, Nie sú. Ešte pracujú... "
Obaja sedeli v kuchyni a Vailly mu ponúkla jedlo čo priniesla. David jej poďakoval, ale nebol hladný.Začali hovoriť a, ako vždy, Vailly bola najviac ukecaná. A všimla si, že David sa jej neustále pozerá do očí. Niekedy ju napadalo, či naozaj počúva čo hovorí, alebo či sa na ňu len pozerá ... Vailly sa pozrela na hodinky a videla, že je už jedenásť hodín.Takže veľmi neskoro. Ospravedlnila sa mu že je už dosť neskoro.
,, Oh môj bože! Pozri sa na čas! Je tak neskoro, moji rodičia ma zabijú! Musím odísť! "
Rýchlo vstala ale zrazu ju Dávid chytil za ruku.
,, Nie ... nechcem, aby si ... "
,, A-Ale David ... Nemôžem tu zostať. Je už tak neskoro ... Je mi ľúto ... musím ... "
,, Povedal som že zostaneš tu!" Zakričal tak agresívne až Vailly vydesil.
,, Ok ... ok ... "Povedala trasúcim sa hlasom a opäť sa pomaly posadila na svoje miesto.
,, Idem urobiť kávu."
Vstal a išiel ju pripraviť. Vailly bola vydesená. Chcela odísť, ale bála sa, že na ňu bude David zase kričať ... Začali sa jej triasť nohy. Nevedela, čo má robiť.Rozhliadla sa po izbe a hľadala spôsob ako utiecť.Naraz prišiel David a niesol dve šálky kávy.
,, Napi sa. Urobil som ju pre teba. Je vynikajúca.
"Povedal jej zdvorilo. Prikývla, a s trasúcimi rukami si vzala kávu a začala piť.V duchu sa modlila aby ju niekto zachránil. Chcela byť doma s rodičmi, v bezpečí a ďaleko od neho.
,, Čo sa deje? Už nechceš hovoriť?" Pozeral sa jej do očí.
,, Ja ... ja neviem o čom hovoriť ..." Vailly sa cítila viac a viac nepríjemne. ,, No ... vieš, ja obvykle moc nehovorím, ale chcem ti niečo povedať. "
Zostala ticho a díval sa na ňu, zatiaľ čo ona sa stále triasla strachom.
,, Od toho dňa ... Od toho dňa čo si sa so mnou začala baviť ... a videl som tvoju tvár ... tvoj úsmev ... tie oči ... tvoje ľavé oko ... svetlo modré. Je moje obľúbené ... Nemôžem na to prestať myslieť ... Vždy chcem, aby si čo najdlhšie hovorila ... Čím dlhšie si hovorila, tým viac som sa na teba chcel pozerať ... A keď si tu nebola, trpel som, pretože som nemohol hľadieť na tvoju anjelskú tvár ... Dokonca som šiel k tebe domov, vyšplhal po tvojom balkóne a pozeral som sa na teba, keď si spala. Niekoľko hodín ... Ale potom si sa zobudila a zatiahla si tú prekliatu záclonu ... A už som sa na teba nemohol dívať ... A potreboval som ťa znova vidieť ... " Vailly nemala slov, bola veľmi vydesená, prosila ho aby ju pustil. Zrazu začala zaspávať, potom jej začala padať hlava na prsia, zaspala vďaka práškom, čo jej dal Dávid do kávy. Uplynula nejaká doba a ona znova otvorila oči, videla všetko rozmazane, a cítila tlak nejakých lán ktorými bola uviazaná k stoličke a na ústachala pásku vďaka ktorej nemohla hovoriť. Za chvíľku už videla a prvá vec, ktorú uvidela bol David sediaci na posteli pred ňou. Boli v miestnosti, ktorá vyzerala ako spálňa.Ale vec ktorá ju najviac znepokojovala bol nôž čo držal v ruke. ,, Ako som hovoril predtým než si zaspala ... Zamiloval som sa do tvojej tváre ... Chcem sa na ňu pozerať... navždy ... TY so mnou zostaneš navždy ... Je to tak? "
Prišiel k nej bližšie a pohladil Vailly po tvári po ktorej jej tiekli slzy ...
,, Ale no tak, neplač. Mala by si byť šťastná ... Tak ako si vždy ... Tebe sa nepáči predstava byť so mnou navždy? Myslel som, že sme priatelia ... ,, Sú tu vždy keď ich potrebuješ "... A ty si tá koho potrebujem ... Vailly, chcem sa na teba pozerať naveky ... Na tvoj úsmev ... Na tvoje krásne svetlo modrých očí ... " Vailly sa začala v záchvate zúfalstva pokúšať o oslobodenie z lán. Začala zúfalo plakať.
,, Pozerám, že sa ti táto predstava nepozdáva ... No a potom ... Ak niečo nemám mať navždy ... Budem to musieť odstrániť.
" Povedal a na tvári sa mu objavil príšerne morbídny psycho úsmev. Začal Vailly bodať do jej krásneho ľavého oka ... Vailly bola skrútená bolesťou medzi jej vlastným stonaním sa pokúšala kričať cez pásku na ústach.Márne.Krv z ľavého oka jej tiekla dole cez jej porcelánovú tvár a ona sa prestala brániť.A prestalo jej tĺcť srdce ... David hodil oko na zem a Rozšliapol ho.Vzal Vailly čipkovaný kolík z úst, rozviazal jej telo a nechal ho opreté o stenu spálne.
,, Idem spať Vailly, dobrú noc. Milujem ťa. " Pobozkal ju na jej mŕtvu tvár, zhasol svetlo a šiel spať, bez ľútosti a bez výčitiek svedomia nad tým čo Vailly urobil. David sa prebudil o pol tretej v noci. Myslel si, že začul šepot. Rozhliadol sa po temnej miestnosti a myslel si, že to bola len jeho predstavivosť, a pokúsil sa znovu zaspať. Ale opäť začul šepot, rozhliadol sa znovu a potom uvidel akési malé modré svetlo v tme, presne tam, kde nechal Vailly mŕtvu. Zahľadel sa na svetlo a so strachom zistil, že pred ním stojí krásna mladá dievčina ... Čierna prázdna diera miesto oka do ktorej sa dalo akoby siahnuť ... Vnútri svietilo rovnaké modré svetlo ako malo oko Vailly. Ale kvapkala z neho krv.Usmiala sa pomalým groteskným spôsobom. Úsmev sa zväčšoval a zväčšoval a keď bol široký od ucha k uchu, David zbadal ostré očné zuby. On len zdesene pozeral na jej šialený úsmev ... Vailly sa k Dávidovi naklonila a strašidelným hlasom mu pošepkala:
,,Vidím ťa ".

The Baby

23. května 2017 v 21:50 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Moja žena stratila dieťa. Bolo to pred dosť dlhou dobou. Doktori to nazvali podivnou nehodou. Bol som zničený a takmer psychotický. Moja žena sa tiež po dlhom ťažkom čase prispôsobovala. Skúšal som všetko. Terapiu, krutú pravdu, nič nezaberalo. Našiel som pre ňu bábiku dieťaťa, o ktorú sa mohla starať. Hýčkala bábiku ako svoje vlastné dieťa. Zavinula to, kúpala to ... dokonca predstierala, že to dojčí. Bál som sa, že to zašlo tak ďaleko. Jednej noci som sa snažil falošné dieťa odniesť preč, ale kvílila a kričala na mňa, skoro mi vyškriabal oči. Skoro mi to zlomilo srdce. ,, Nedotýkaj sa môjho dieťaťa! "Vykríkla, držiac bábiku blízko jej tela. Musel som urobiť niečo drastické. Kým spala, vkradol som sa do izby "dieťaťa" a ukradol som ju. Nemohol som ju len tak zahodiť, zistila by to. Tak som to hodil do krbu. Zhorela rýchlo, oheň olizoval šaty bábiky. Z horného poschodia som začul krik mojej ženy. ,, Kde je moje dieťa ?! "Pozrel som späť do krbu. Na vrchole žeravých uhlíkov, som mohol vidieť sedieť drobnú detskú kostru pohltenú prameňmi.

I´m 911 operator

23. května 2017 v 21:49 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
"911, aký máte problém?"
"Áno, dobrý, um... Bude to znieť trochu divne ale uprostred mojej záhrady chodí v kruhoch nejaký muž."
"...mohli by ste to zopakovať, pane?"
"On...nevyzerá že je mu dobre, alebo je stratený, alebo opitý, alebo niečo. Práve som sa zobudil aby som sa napil vody a potom som počul nohy zabárajúce sa do snehu pod mojím predným oknom takže som vykukol z okna...Práve sa naňho pozerám, je asi desať metrov od okna. Niečo tu nieje v poriadku."
"Aká je vaša adresa, pane?"
"1617 Quarry Lane, v Pinella Pass."
"Pošlem k vám posily, bývate odtiaľto celkom ďaleko. Ste v dome sám pane?"
"Áno, som sám."
"Mohli by ste mi potvrdiť že všetky dvere a okná sú zamknuté? Ostante na príme."
"Viem že vchodové dvere sú určite zamknuté, ale idem sa uistiť či je to tak aj pri zadnom vchode, veľmi rýchlo....Mimochodom, ďakujem za pomoc, viem že je to divné ale vážne dúfam že-"...
"...Pane? Ste tam?"
"Je...je stále na dvore. Ale...čo to dokelu...on je dole hlavou..."
"Pane? Zostante na linke, čo sa deje?"
"Je otočený priamo na mňa..ale... práve stojí na jeho rukách. Ale vôbec sa nehýbe, zíza na mňa, priamo na mňa. Robí stojku a usmieva sa na mňa ale vôbec sa nehýbe."
"On...robí stojku, pane?"
"Ja...Ja neviem ako je to možné on...áno, je čelom ku mne a stojí na jeho rukách a má naozaj široký úsmev a vôbec sa nehýbe...čo to dokelu...prosím pošlite sem niekoho HNEĎ."
"Pane, potrebujem aby ste sa upokojili. Na chvíľu sa odmlčím, kolega policajt je už na ceste k vám."
"Jeho zuby sú tak veľké...do frasa, prosím pomôžte mi..."
"Pane, chcem aby ste z neho nespúšťali oči ale ešte raz sa uistite že vaše zadné dvere sú zamknuté. Potrebujeme sa uistiť že všetky vchody do domu sú zaistené. Mohli by ste mi potvrdiť že vaše zadné dvere sú zamknuté?"
"Dobre...Cúvam a stále ho sledujem...Moja ruka je teraz na kľučke...zamkol som. Potrebujem skontrolovať západku takže na sekundu z neho spustím oči."
"Fajn pane. Pomoc je už na ceste. Zostante na linke, všetko bude v poriadku.Pane?.......Pane? Ste stále tu?"
"Jeho....jeho tvár. Je hneď oproti sklu."
"Pane, potrebujem aby ste stále rozprával. Čo sa deje?"
"Na sekundu som sa pozrel preč a teraz....jeho tvár. Je prilepená na skle okna. Jeho zuby sú obrovské a nepretržite sa usmieva...Jeho oči nemajú žiadnu farbu...Bože prosím pomožte mi, prečo sa sakra vôbec nehýbe..."
"Pane, potrebujem aby ste išli do najbližšej izby a zamkli sa tam. Máte v dome pivnicu alebo izbu kde sa môžete zamknúť?"
"Neprestane na mňa zízať...ublíži mi..."
"Pane, potrebujem aby ste ma počúvali. Zamknite sa niekde kde je bezpečno a čakajte kým príde kolega. Počujete ma?"
"Ja...áno...áno, Idem sa niekde zavrieť do mojej izby."
"Ste doma sám, správne?"
"Áno, som sám......počkajte...on sa pohol. Krúti hlavou. Hovorí mi nie. Počuje nás.Hovorí mi že niesom sám.".........
"Pane? Pane ste stále tam? Počul som hluk, je všetko v poriadku?......"Pane?"
Využil som mojich kolegov aby mi dovolili si okopírovať policajnú správu ktorú pred dvomi mesiacmi úradník uložil do záznamu. Musel som byť veľmi opatrný s krytím úradníkových osobných údajov; vyšetrovanie pokračuje a dejú sa okolo toho čudné veci. Uvidíte čo tým myslím nižšie. Oddelenia polície a novinárov skoro zošaleli pri snažení sa aspoň na teraz zachovať diskrétnosť ohľadne detailov toho prípadu, a je zrejmé že v meste sa šíri strach. Ak moji šéfovia zistia že toto všetko sem posielam, vyhodia ma, no budiž.Toto je jediné "oficiálne" vyhlásenie ktoré bude zverejnené zajtra ráno:ASHLANDSKÉ POLICAJNÉ ODDELENIE RADÍ VŠETKÝM DOMÁCIM VRÁMCI PIATICH MÍĽ OD 1617 QUARRY LANE, PINELLA PASS ZAMKNÚŤ VŠETKY DVERE A OKNÁ VŠETKÝMI BEZPEČNOSTNÝMI OPATRENIAMI KTORÉ SÚ K DISPOZÍCII. S OKAMŽITOU PLATNOSŤOU JE VYHLÁSENÝ ZÁKAZ VYCHÁDZANIA PRE VŠETKÝCH OBČANOV MESTA ASHLAND. VŠETKY OSOBY NÁJDENÉ NA ULICIACH PO ZÁPEDE SLNKA BUDÚ ZADRŽANÉ A BUDÚ IM POLOŽENÉ OTÁZKY V SÚVISLOSTI S PODOZRIVÝMI KULTOVÝMI AKTIVITAMI.PO OBVODE QUARRY V SEVERO-ZÁPADNOM ASHLANDE BOLI POLÍCIOU POSTAVENÉ BARIÉRY. NIKTO DO TEJTO VYHRADENEJ ZÓNY NEVSTÚPI DOKÝM SA NEUVEREJNÍ ĎAĽŠIA SPRÁVA. AK SA NÁJDU OSOBY SNAŽIACE SA DOSTAŤ DNU DO TEJTO VYRADENEJ ZÓNY BUDÚ ZAJATÉ. POLICAJTI POUŽIJÚ NÁSILIE PODĽA VLASTNÉHO UVÁŽENIA. NEBUDÚ ROBIŤ VÝNIMKY.A je tu prepis skutočného policajného záznamu ktorý bol uložený policajtom ktorý dorazil na miesto činu. Neviem ako mohol môj kamarát získať túto kópiu. Úprimne, ani to nechcem vedieť.ZAČIATOK ZÁZNAMU
Dôstojník #[CENZUROVANÉ] sa priblížil k 1617 Pinella Pass o 4:37 ráno, 9. februára 2015 na odozvu správy z 911 ohľadne podozrivej osoby. Dôstojník okamžite spozoroval že v dome sa nesvietilo a keď dôstojník opakovane zaklopal na dvere nikto nereagoval. Dôstojník #[CENZUROVANÉ] si v snehu všimol stopy po rukách a nohách vedúce k prednému oknu.Dôstojník #[CENZUROVANÉ] si všimol jasný dôkaz násilného vstupu do domu cez už spomínané predné okno.Pri skúmaní zadnej časti domu, dôstojník #[CENZUROVANÉ] spozoroval ďaľšiu cestičku zo stôp vedúcich od rohu ulice (približne 18 metrov od domu) a vedúcich priamo k domu a za dom. Stopy boli mimoriadne ďaleko od seba, čo znamená že táto osoba bola schopná prejsť veľkú diaľku pomerne málo krokmi.Policajt si tiež všimol stopy -pravdepodobne tiež od nôh a rúk- vedúce priamo od hliníkovej vlečky a smerujúce priamo pod podkrovné okno na treťom poschodí. Policajt si všimol že podkrovné okno sa zdá byť z vonku rozbité. Nebol tam žiadny rebrík alebo lano ktorý by napomoholo páchateľovi dostať sa k oknu na treťom poschodí. [Poznámka autora: Na kópii policajnej správy ktorú mám, seržant nášho policajného oddelenia krúžil okolo tejto lokácie a napísal na kraj správy "Čo sa to tu dopekla deje? Prešetrenie a overenie OKAMŽITE potrebné.]Po dokončení dôstojníkovho pozorovania a kvôli jeho neschopnosti vôjsť do domu bez zákonného povolenia, dôstojník #[CENZUROVANÉ] odišiel z miesta činu o približne 4:43 doobeda. Keď volal na stanicu nahlásiť čo videl, tvrdil že videl zvláštne veci, usmievajúce sa tváre v oknách domov, ktoré neskôr pomenoval ako "dychtivé a zvedavé úsmevy."
KONIEC SPRÁVY
Ako som povedal, mestský zákaz vstupu do tejto oblasti a informácie o vyhradených zónach budú zverejnené zajtra, ale myslím si že budem varovať ľudí v mojom okolí skôr. Pokiaľ viem, presné detaily správy sú držané v tajnosti pretože, ako môžete vidieť, sú tu znepokojujúce veci okolo tohto celého incidentu.[Poznámka autora: Keď som zverejňoval všetky tieto informácie, ďaľší môj kolega z núdzového dispečingu mi zavolal aby ma informoval že dôstojník ktorý bol zavolaný na miesto činu je nezvestný. Určite budete o tom počuť zajtra ak bývate niekde blízko toho miesta; policajné jednotky z blízkych krajín teraz asistujú s vyšetrovaním. Citujem správu dispečera: prosím berte tieto nariadenia vážne a nahlásne VŠETKY podozrivé zistenia autorizovaným. Podľa môjho kamaráta, dôstojníkova žena bola posledná ktorá ho videla.Zdalo sa jej že keď odchádzal z domu, zamrmlal niečo ako "chcem ten dom skontrolovať ešte raz."


So Cold

19. května 2017 v 18:00 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Dovoľte mi, aby som sa predstavil,volám sa Bartholomew Jackson a potrebujem, aby ste si odo mňa vypočuli tento príbeh.
Narodil som sa na juhovýchodnej strane Apalačských hôr vo východnej Kentucky v horníckom meste, ktoré je už dlho opustené a prakticky nikto ho nepozná.
Neviem, či je to len náhoda, ale v deň, kedy som sa narodil, sa zrútila veľká časť uhľového dolu na okraji mesta. V ten deň zomrelo 57 ľudí, či aj nie viac, včetne môjho dedka a dvoch mŕtvych strýkov. Snáď najdivnejšie na tom bolo, že dôvod kolapsu nebol nikdy zistený.
Raz som bol zverený do starostlivosti mojej matky. Naša rodina sa vtedy zbalila a odsťahovala sa do domu na opačnej strane pohoria, ktorý sme zdedili po predčasnom úmrtí našej hlavy rodiny, čiže dedka. Pár dní po nasťahovaní ubehlo v naprostom pokoji. Žili sme si normálne bez akýchkoľvek komplikácii.Avšak až do noci 21. decembra.
Pamätám si, že vtedy bola veľmi chladná noc. Videl som z okna padať sneh, ktorý sa v húfoch znášal na príjazdovú cestu a postupne blokoval cestu do najbližšieho mesta. Moja matka ma ako obvykle objímala v náručí, kým sa snažila zaspať. Bol som veľmi unavený a tak som na chvíľu zaspal, ale naozaj len na chvíľu. Prebudil som sa totiž na zvuku klopania ...
Vytrhol som sa mame zo zovretia a bežal som k oknu. Opatrne som sa na ňu obzrel. Asi sa snažila vyliezť z postele a povedať mi niečo, ale keď zistila, že jediné, čo dokáže je pohybovať očami, nechala ma byť. Klopanie silnelo a ja som dostával pomaly strach. Starostlivo som si prezeral celú izbu, aby som objavil zdroj toho krv mraziaceho zvuku. Nakoniec ho našla moja matka. Jej oči uprene pozorovali vchod do obývacej izby. A tiež kúsok múru. Kúsok múru, na ktorom bola ruka ...
Zbadal som sadu tmavých prstov, čiernejších než noc, ktoré ladne hrali na drevený rám ...
Moja matka sebou ľahko trhla, keď prsty udreli do rámu tak silno, že drevo začalo vŕzgať a škrípať. V tej chvíli som mal pocit, akoby sa zastavil čas. Ocitol som sa v dimenzii, ktorá mi pripadala trochu ako slowmotion.
Vtedy som to uvidel. Stála predo mnou malá čierna postava, taká čierna ako popol z kachlí. To sa však ale nedalo povedať o jej očiach. Oproti telu boli výrazné a vyzerali ako dva svietiace jantárové bazény, žeravé nenávisťou.
Tá vec. Približovala sa k mojej matke. Videl som ako sa moja matka snaží bojovať s tou tajomnou vecou. Bola však paralyzovaná strachom a tak nemala vôbec žiadnu šancu. Ten tvor bol až príliš rýchly a vrtký. Chytil ju prudko za ramená, pritisol k sebe a zašepkal ju do ucha ...
"Tak studená, tak chladná ..."
Bál som sa čo bude nasledovať ďalej, tušil som že ten tvor so svojím dielom ešte neskončil. Zdesil som sa, keď sa príšera obrátila na mňa. Našťastie jediné čo stihla urobiť, bolo mávnutie mohutnej laby, ladne krúžiace tesne nad mojou hlavou. Potom prízrak zmizol a moja matka upadla do bezvedomia.
Keď sa konečne prebrala, rýchlo od seba odhodila prikrývku a skontrolovala ma, či som v poriadku. Na mojej tvári zbadala jazvu v tvare čísla päť ...
Už je to 25 rokov, čo sa mi stala táto podivná príhoda a od tej doby sa môj život drasticky zmenil. Často počujem mumlanie, kriky aj keď som v miestnosti úplne sám. Začínam mať diery v pamäti, zabúdam na niektorých známych a noc čo noc ma prenasledujú nočné mory. Bojím sa, že mi dochádza čas.