So Cold

19. května 2017 v 18:00 | larvaj789@gmail.com |  Creepypasty
Dovoľte mi, aby som sa predstavil,volám sa Bartholomew Jackson a potrebujem, aby ste si odo mňa vypočuli tento príbeh.
Narodil som sa na juhovýchodnej strane Apalačských hôr vo východnej Kentucky v horníckom meste, ktoré je už dlho opustené a prakticky nikto ho nepozná.
Neviem, či je to len náhoda, ale v deň, kedy som sa narodil, sa zrútila veľká časť uhľového dolu na okraji mesta. V ten deň zomrelo 57 ľudí, či aj nie viac, včetne môjho dedka a dvoch mŕtvych strýkov. Snáď najdivnejšie na tom bolo, že dôvod kolapsu nebol nikdy zistený.
Raz som bol zverený do starostlivosti mojej matky. Naša rodina sa vtedy zbalila a odsťahovala sa do domu na opačnej strane pohoria, ktorý sme zdedili po predčasnom úmrtí našej hlavy rodiny, čiže dedka. Pár dní po nasťahovaní ubehlo v naprostom pokoji. Žili sme si normálne bez akýchkoľvek komplikácii.Avšak až do noci 21. decembra.
Pamätám si, že vtedy bola veľmi chladná noc. Videl som z okna padať sneh, ktorý sa v húfoch znášal na príjazdovú cestu a postupne blokoval cestu do najbližšieho mesta. Moja matka ma ako obvykle objímala v náručí, kým sa snažila zaspať. Bol som veľmi unavený a tak som na chvíľu zaspal, ale naozaj len na chvíľu. Prebudil som sa totiž na zvuku klopania ...
Vytrhol som sa mame zo zovretia a bežal som k oknu. Opatrne som sa na ňu obzrel. Asi sa snažila vyliezť z postele a povedať mi niečo, ale keď zistila, že jediné, čo dokáže je pohybovať očami, nechala ma byť. Klopanie silnelo a ja som dostával pomaly strach. Starostlivo som si prezeral celú izbu, aby som objavil zdroj toho krv mraziaceho zvuku. Nakoniec ho našla moja matka. Jej oči uprene pozorovali vchod do obývacej izby. A tiež kúsok múru. Kúsok múru, na ktorom bola ruka ...
Zbadal som sadu tmavých prstov, čiernejších než noc, ktoré ladne hrali na drevený rám ...
Moja matka sebou ľahko trhla, keď prsty udreli do rámu tak silno, že drevo začalo vŕzgať a škrípať. V tej chvíli som mal pocit, akoby sa zastavil čas. Ocitol som sa v dimenzii, ktorá mi pripadala trochu ako slowmotion.
Vtedy som to uvidel. Stála predo mnou malá čierna postava, taká čierna ako popol z kachlí. To sa však ale nedalo povedať o jej očiach. Oproti telu boli výrazné a vyzerali ako dva svietiace jantárové bazény, žeravé nenávisťou.
Tá vec. Približovala sa k mojej matke. Videl som ako sa moja matka snaží bojovať s tou tajomnou vecou. Bola však paralyzovaná strachom a tak nemala vôbec žiadnu šancu. Ten tvor bol až príliš rýchly a vrtký. Chytil ju prudko za ramená, pritisol k sebe a zašepkal ju do ucha ...
"Tak studená, tak chladná ..."
Bál som sa čo bude nasledovať ďalej, tušil som že ten tvor so svojím dielom ešte neskončil. Zdesil som sa, keď sa príšera obrátila na mňa. Našťastie jediné čo stihla urobiť, bolo mávnutie mohutnej laby, ladne krúžiace tesne nad mojou hlavou. Potom prízrak zmizol a moja matka upadla do bezvedomia.
Keď sa konečne prebrala, rýchlo od seba odhodila prikrývku a skontrolovala ma, či som v poriadku. Na mojej tvári zbadala jazvu v tvare čísla päť ...
Už je to 25 rokov, čo sa mi stala táto podivná príhoda a od tej doby sa môj život drasticky zmenil. Často počujem mumlanie, kriky aj keď som v miestnosti úplne sám. Začínam mať diery v pamäti, zabúdam na niektorých známych a noc čo noc ma prenasledujú nočné mory. Bojím sa, že mi dochádza čas.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama