Predĺžený život mladej stopárky

10. srpna 2017 v 16:17 |  Strašidelné príbehy
Keď si človek zamiluje cestovanie, vie automaticky do čoho spadne, a tak si vezme svoju nadupanú káru a jazdí po krajine. Ja som Daniel a rád vo voľnom čase cestujem vo svojom americkom Mustangu z 60 rokov. Mám ho po svojom otcovi, ktorý tiež rád cestoval,v podstate som tieto veci po ňom zdedil. Rád opúšťam svoju aktuálnu domovinu a flákam sa na akejkoľvek ceste.Sám ani neviem, kam vôbec chcem ísť,hlavne čo najďalej od domova a občas sa nezastavovať, pokiaľ to bude nutné.Rodinu ani priateľov nemám,tak čo mám iné robiť? Občas ma oslovujú ako osamelý jazdec,mňa nikto nepozná, niesom na žiadnej prvej listine alebo v iných médiách.Médiá sú svinstvo a len špinia meno človeka, čo by som mohol byť príkladom, pretože by si vymýšľali nejaké nezmysly o osamelom jazdcovi, ktorý otravuje alebo znepríjemňuje život slušným ľuďom, kto to potom má čítať? Len mediálny blbec. Nezáleží na tom byť hviezdou, ale robiť to, čo človeka baví, ako mňa toto nekonečné cestovanie, kde je samá krajina, cesty, dediny, teplo a zima. Moja prax stopárov a stopáriek? Moc veľká nieje, keď cestovateľ narazí na nejakú krásnu, mladú, sympatickú stopárku hneď s ňou začne hovoriť , potom ju vysadí na určené miesto, druhý deň ju stretne znova, znova sa obaja rozprávajú až sa stane, že sa cestovateľ zamiluje do stopárky a je oveľa šťastnejší než predtým, keď bol osamelý. Ja moc niesom dobrý k ženám a málo krát na takú stopárku narazím, hlavne že je rada, že ju povozím kam chce, to predsa cestovatelia robia nie? Preto,to robím aj ja a pomôžem komukoľvek, kto si nevie rady a potrebuje pomoc od cestovateľa.
Jedného večera, keď bolo docela chladno a bolo trochu hmly sa pozerám stále rovno na cestu, pretože inam cesta nevedie a človek si musí dávať pozor, aby do niečoho nenarazil. Pred mojmi očami vidím niekoho sa pohybovať, nevidel som kto to bol, pretože hmla dokáže veľmi zakryť telo človeka, tak som zastavil a pomalinky otváral dvere. Rozhliadol som sa kolom dokola, nikoho som nevidel, skúsil som zakričať
,,Haló, je tam niekto? Ozvite sa mi!'' nikto sa neozval. Po dvoch minútach som zaliezol späť do auta, zavrel dvere a pomaly štartoval. Hneď v tú chvílu niekto zaklopal z vedľajších dverí, pozrel som sa a uvidel som tam mladú, krásnu stopárku, bola docela štíhla, hnedé vlasy do čierna, trochu bledá a tvárila sa, že chce pomoc. Neváhal som a otvoril jej dvere. Pýtal som sa jej, čo potrebuje, ona mi odpovedala, že potrebuje hodiť k jednej benzínke, ktorá je pri najbližšej dedine, nevedel som prečo chce ísť zrovna tam, ale asi mala k tomu svoj dôvod, tak som neodmietol a pustil ju do auta. Dievča bolo docela tiché, ale prišla mi veľmi sympatická, aj sa mi celkom páčila, preto som neváhal a pustil sa do konverzácie. Aj keď to vypadalo, že sa jej so mnou moc,hovoriť nechce, prišla mi až moc introvertná, ale nedal som si povedať a tak začala aj ona hovoriť.
,,Ako dlho na tej ceste čakáš?''
,,Dlho.''
,,Ako dlho? Tak zhruba povec.''
,,Proste dlho.''
,,Viac mi nepovieš?''
,,Nie.''
,,Prečo zrovna chceš ísť tam ako si hovorila?''
,,Niekto tam na mňa čaká.''
,,Nejaký tvoj príbuzný alebo priateľ? Prepáč, že sa pýtam.''

,,V poriadku, áno jedna kamarátka.''
,,Že zrovna tak neskoro večer, také pekné dievča ako ty a blúdi po večeroch, ty nemáš vôbec strach?'' moc zvedavo som sa opýtal.
,,Nie, nemám. Nepamätám si, kedy som sa naposledy bála, ty sa nebojíš?'' Videla na mne, že sa nebojím, ale musela sa taktiež pre istotu opýtať.
,,Nie, nemám, já rád cestujeme vo dne aj v noci, naviac nikoho nemám ani rodinu, takže viem ako je to je žiť osamelo a nekonečne jazdiť. Existujem len ja a moje auto.''
,,Myslela som si to, je ti to vidieť na očiach.''
,,Aspoň viem, že sú niektoré veci na mne poznať a to ma teší. Mimochodom, ja som Daniel.'' Predstavil som sa jej a natiahol k nej moju pravú ruku.
,,Ja som Sára...'' potriasla mi rukou ,,...teší ma Daniel.''
To dievča sa volalo Sára, bolo to nádherné meno a ja som proste nemohol odísť z konverzácie, konečne sme sa pri tej ceste začali rozprávať, docela sme si rozumeli a to v rôznych veciach, či už sa jedná o koníčky, hudbu, prácu a názory na niektorých ľudí. Mal som po dlhej dobe docela príjemný cestovný večer, potom ale prišlo to čo som musel urobiť, boli sme už na mieste, kde Sára chcela vystúpiť, tak som zastavil a Sára pomaly vystupovala z auta.
,,Tak čo, kedy ťa zase uvidím?'' váhavo som sa opýtal.
,,Niekdy určite, ale asi nie hneď, môže to trvať aj dlhšie, ale rada som sa s tebou porozprávala.Už dlho s žiadnym slušným chlapom som sa dobre neporozprávala tak ako s tebou.'' odpovedala mi úprimne.
,,A nechceš mi dať svoje telefónne číslo? Môžeme si kedykoľvek zavolať a dať si niekde spolu kávu.'' neodpovedala mi, ale netvárila sa, že by bola na moju otázku naštvaná, len sa jej nechcelo asi hovoriť, rozhodne ju chápem. Potom odišla a zmizla v tej hnusnej hmle, ktorá človeku naháňa hrôzu. Bolo mi docela smutno, pretože som na ňu musel stále myslieť, asi som sa fakt zamiloval. Vypadalo to, že má nejaký problém, keby mi ponúkla svoju pomoc, určite by som jej nejakým spôsobom pomohol, ale poznala ma sotva pol hodiny, takže ma nemôže ani poriadne poznať,aj keď sme si hovorili o rôznych veciach. U benzínovej pumpy bola neďaleko malá dedinka, ktorá ponúka aj menší hotel. Bol som docela unavený a tak som si chcel odpočinúť. Obvykle spím v aute, ale pre tentokrát si trochu priplatím za jednodenné ubytovanie, docela dlho som nevidel posteľ. Zastavil som pred hotelom, dedina prázdna ako po vojne. Vkráčam dovnútra nie zrovna do luxusného hotela, ale lepšie ako nič, hlavne, že sa poriadne vyspím. Prišiel som k recepčnému, pozeral sa na mňa ako by mi nechcel žiadny kľúč od izby dať, ale asi sa mi to len zdalo, zaplatil som mu a dal mi kľúč od izby číslo deväť. Išiel som po schodoch nahor a odomkol svoju izbu, ktorá bola síce maličká, ale na jednu osobu to stačilo. Hodil som si veci vedľa, v televízii nič nebolo, tak som ju hneď vypol a zaľahol do postele.
Bolo zhruba jedenásť hodín dopoludnia spal som síce dosť dlho, ale prebudil som sa vo veľkom šoku. To sa mi vôbec nestáva, mám naprosto čisté svedomie. Keď popíšem svoj zlý sen, bude to trochu znieť divne, ale ja to nejak skúsim vysvetliť do podrobna. Je úplná tma, stojím - vôbec sa nehýbem, keď sa potom pozriem dole, vidím jasne, že som v ženskom tele. Potom počujem podivné kroky, ako keby tam niekto bol a potom tam niekto pribehne. Ten človek držal veľmi nabrúsený nôž, chytil ma a odhodil smerom k zemi. Ja som ako ženská kričal o pomoc, nikto ma vôbec nepočul, bol tam len on a ja v ženskom tele. Napred mi vyzliekol pravdepodobne sukňu, potom si rozopínal nohavice a skočil na mňa. A ja ďalej kričím o pomoc a v tu chvíľu tá žena kričí moje meno. Povedala hlasno ,,Daniel... pomoc! Pomôž mi... Daniel... prosím!'' potom s tým nožom namieril smerom ku mne a zapochol do srdca. V tú chvíľu som sa z toho šialeného sna prebral a vyskočil z postele tak rýchlo, ako na vojenskom výcviku. Povedal som si, prečo sa mi tento sen zjavil v hlave, keď som ho ešte predtým nezažil? Možno predsa by som na to mohol zabudnúť alebo to vyriešiť? Radšej nie, nebudem sa hrať na žiadneho detektíva a rovno na to navždy zabudnem, ako najlepšie to pôjde.
Hneď som si zbalil svoje veci, zamkol dvere od izby,zaplatil ubytovanie, vrátil kľúč, dal si kávu, chleba so sádlom a vyrazil hneď k autu. Keď som vyliezol z hotela von, hovoril som si, prečo je to tu aj dopoludnia tak zahmlené,je to snáď mesto duchov?Ale čo to trepem, normálne sa ľudia vonku pohybovali, aj keď na prvý pohľad vypadali docela zvláštne, ale to som vôbec neriešil, dôležité bolo rýchlo odtiaľto zmiznúť. Preto som nasadol do auta, naštartoval a vyrazil ďalej na cestu. Keď som vyrazil z dediny preč, pokračoval som ďalej v ceste a hovoril si, kam tentokrát dorazím, že by do hlavného mesta? Na to som mohol okamžite zabudnúť, proste som išiel ďalej a bolo mi jedno kam.
Keď som prechádzal okolo čerpacej stanice, musel som zastaviť , pretože som tam uvidel stáť Sáru, ktorú som včera viezol. Opäť ma stopovala a tak som zastavil. Nepovedala mi vôbec kam chce ísť, proste mám ísť ďalej a nezastavovať, že by chcela cestovať so mnou? No bol by som aspoň rád, že nie som úplne sám a môžem s niekým komunikovať. Sára bola síce veľmi tichá, ale za to sympatická.Musel som celú noc na ňu myslieť ako nejaký zamilovaný Romeo. Dokonca som jej to sám povedal, keď samozrejme vynechám toho Romea. A ona sa strašne smiala, ale chápala má dosť dobre, viac mi k tomu nič nepovedala. Išli sme spolu asi niečo cez hodinu, naraz sa Sára ku mne otočila, ako keby mi chcela niečo vážne povedať. Tak som sa ju snažil poriadne počúvať.
,,Daniel, síce ťa moc dlho nepoznám, ale musím ti niečo povedať .''
,,Počúvam.''
,,Počúvaj, nepoznáme sa moc dlho, ale začínam ti nejak veriť. Preto potrebujem aby si mi pomohol. Prejavíš tú láskavosť? Budem ti do smrti vďačná .'' strašne ma prosila.
,,Určite, povedz mi, čo to má byť?'' Opýtal som sa.
,,Je vidieť, že mi naozaj chceš pomôcť, a ja ti teda niečo prezradím. Som vo veľmi zlej situácii, niekto ma pošpinil a ja potrebujem očistiť svoje meno.'' znelo to tak zaujímavo, počúval som ďalej,
,,Jedinú odpoveď na túto pomoc nájdeš neďaleko v benzínovej pumpe asi dva kilometre odtiaľto. Bež na dámsku toaletu a prehľadaj to tam. Určite niečo nájdeš.'' v tú chvíľu som sa docela zamyslel, prečo mi nechce prezradiť nič do podrobna? To sa tak hanbí, že mi viac nevysvetlí? Prečo by som mal jazdiť niekam o dva kilometre ďalej, keď to môžem vedieť všetko do podrobna? Na tom nezáležalo, rozhodol som sa, že túto úlohu splním, pomôžem Sáre s niečim o čom nemám ani tušenia. Chvíľu som sa na ňu pozeral, potom som sa na päť sekúnd otočil doľava a keď som sa obrátil späť,Sára z ničoho nič z auta zmizla. Nebolo nič počuť , že by pri jazde spadla, dokonca aj dvere boli zatvorené, naschvál som sa pozrel dozadu, nebola tam. Tak som prudko zabrzdil a otočil to smerom k opustenej benzínke, kde na mňa čaká odpoveď. Išiel som veľmi rýchlo , zrýchlil som spojku, pretože tam potrebujem byť čo najskôr,čím skôr túto záhadu vyriešim, tým to bude všetko uzatvorené.
Bol som na mieste, bola to stará opustená benzínová stanica, ktorá nezanechala po sebe ani živú dušu , ani neobsahovala benzín, aby som mohol natankovať. Prehľadával som okolie, nikde nič, čo by mi prišlo podozrivé, ale potom som si v
spomenul na Sáru, ktorá mi povedala, že odpoveď nájdem na dámskych toaletách. Bolo to síce trochu divné, aspoň pre mňa ako chlapa, ktorý musí otvoriť dámsku toaletu, ale potreboval som to vyriešiť. Tak som otvoril dvere a vošiel dovnútra. Nikde nič. Ešte raz som sa rozhliadol po okolí, nikde nijaká podozrivá značka alebo označenie, aby som našiel to čo potrebujem. Potom som sa pozeral na tie záchody, v ktorých by to mohlo byť, díval som sa zo spodu, nič tam nebolo. Potom som sa podozrivo díval na poklop od záchodu. Bolo mi jasné, že v ňom niečo bude, tak som ho otvoril a našiel tam starú mokrú dámsku koženú kabelku, ktorá nebola úplne prázdna. Niečo v nej bolo. A tak som ju položil na zem, otvoril ju a prehľadal. Našiel som v nej starý zožltnutý papier, v ktorom bol akýsi odkaz. Otvoril som ho a prečítal si, čo v ňom stojí. Ten dopis napísala nejaká žena, ktorá je v ohrození života, niekto ju prenasleduje. Dokonca v ňom popisuje aj páchateľa, držal v ruke veľký kuchyňský nôž, presne ako bol v tom mojom sne. Tá žena popisuje aj miesto kde sa schovala, v nejakom opustenom drevenom dome. Je mi jasné, že ten odkaz mala určite dostať polícia, ale asi už nebol čas im to predať a tak sa tá žena musela schovať do toho baráku. Rozhodol som sa, že to tak nenechám a pôjdem sa tam pozrieť. Išiel som späť aj s tým odkazom k autu, naštartoval som a išiel som tam.
Bolo asi už okolo štvrtej hodiny a ja som konečne dorazil na miesto. Bol to zastaralý neobývaný drevený dom, ktorý bol už tak na rozpadnutie, ale aj tak som tam vliezol dovnútra a hľadal tú ženu z odkazu. Polícii som ešte nevolal, než by aj tak dorazili, trvalo by im to asi dve hodiny, tak som sa rozhodol, že to pre zatiaľ vyriešim sám. Prehľadával som všade dom, nikde nič , len starý zaprášený nábytok, plný pavučín, nikto tam vôbec nebol, ten dom bol v podstate prázdny bez žiadnych stôp osobností. Hovoril som si v duchu, nechodil som sem náhodou zbytočne? Prečo som vlastne tu?Išiel som vôbec správne alebo ten odkaz je tak neplatný, že už tá žena musí byť inde? Ešte som si spomenul na Sáru, prečo a s čím potrebovala vlastne pomôcť? Zachrániť nejakú svoju vlastnú kamarátku, ktorá asi niečo urobila a tým chcela očistiť svoje meno? To by nedávalo zmysel a tak som to skúsil s tým prehľadaním ešte raz. Naraz na jednej drevenej podlahe počujem vŕzganie a na tej ďalšej nič nevŕzgalo. Hovoril som, to vŕzganie je ako označené písmenom X, ktoré používali skôr piráti pri hľadaní pokladov. Hľadal som niečo, aby som tú podlahu rozbil, v jednej miestnosti som našiel staré veľké kladivo, ktoré bolo dostatočne silné, aby som tú podlahu rozbil. Asi päť minút som tú podlahu ničil, až sa nakoniec rozbila. Bola tam cesta dole, síce bez schodov, ale niečo tam viedlo. Bola tam veliká tma, tak som tam skočil a zapálil baterku, ktorú si na cestu tiež občas beriem.
Keď som sa pozrel dole, na niečo som šlapol, pozrel sa dole a videl že stojím na mŕtvole, teda už z nej zostala len kostra a zhnitá koža. Docela som sa vydesil, hovoril som si, čo to má znamenať ? Vedľa nej ležal ten veľký kuchyňský nôž, ktorý som videl v sne. Nejak mi to začalo dávať logiku, a tak som vyliezol späť hore a zavolal políciu. Povedali mi, že za dve hodiny dorazia. Tak som medzitým išiel k autu a čakal na nich, kým prídu.

Keď polícia dorazila na miesto, doviedol som ich k tej mŕtvole v diere. Povedali mi, že to telo overia a mám zostať na mieste, kvôli výsluchu, tak som tam s nimi zostal. Vyšetrovanie tela trvalo hodinu, potom za mnou prišiel jeden z policajtov a poďakoval mi za nález tela, ale tiež aj za spoluprácu a bolo mi jasné, že ten policajt vie viac než ja, potreboval som sa opýtať , kto je tá mŕtva osoba a čo sa jej stalo. Začal mi odpovedať.
,,Jedná sa o sedemnásťročnú študentku, ktorá bola pred pätnástimi rokmi brutálne znásilnená a ubodaná predmetom, ktorý sme tam našli, teda ten čo ste našiel vy. Pamätám si ten prípad, lenže sme to dievča prehlásili za nezvestné a tým sme tak odložili prípad. Ale vypadá to, že ho zas opäť obnovíme. Aj keď pätnásť rokov je už predsa len dlhá doba.''
,,A viete vôbec kto to je? Aspoň ako sa volá ?'' Meno mi chýbalo, preto som sa musel opýtať.
,,To dievča sa volalo Sára.'' V tú chvíľu som sa zdesil, pretože so Sárou som jazdil v aute, aj keď potom podivne zmizla, preto som sa rozhodol, že pánovi policajtovi všetko poviem, nemalo zmysel to utajiť. Aj keď s týmto príbehom som si pripadal ako úplný blázon.
,,Ako je to možné? Veď jedno mladé dievča menom Sára ma sem doviedlo, ale potom zmizlo.
,,Ako vypadala?'' Opýtal sa ma strážnik.
,,Štíhla, menšej postavy, tmavohnedé vlasy...'' prerušil ma policajt.
,,Chlapče ,'' ukázal na mŕtvolu ,,to je ona, ja sám osobne som ju poznal.''
Keď mi to povedal, bol som docela prekvapený až mi to nedávalo skoro zmysel, preto som neváhal a ukázal mu dopis, ktorý som našiel na dámskej toalete.
,, Áno, to písmo spoznávam, je to jej písmo, naozaj to písala Sára.''
,,To predsa nieje možné, to ona ma na to miesto zaviedla, povedala mi, že chce očistiť svoje meno, potom zmizla z môjho auta.'' ten policajt sa na mňa divne pozeral , keď som mu to rozprával, ale nemyslím si, že by ma považoval za blázna.
,,Je to zaujímavé, čo mi tu hovoríte, v tom papieri je aj napísaná identita toho páchateľa , ešte že to vtedy napísala. Vypadá to že sme na dobrej ceste, takže nielen vďaka tebe, ale aj vďaka jej duchovi sa nám určite podarí nájsť toho vraha. Teraz by ste mali ísť domov si odpočinúť, až budeme niečo viac vedieť, hneď sa ozvem.'' už som bol na odchode, ale ten policajt ma ešte na moment zastavil a predal mi dopis, ktorý vraj ležal vedľa tela. Bol úplne nový, nebol zažltlý, otvoril som ho a prečítal si ho. Stálo tam: ,,Daniel, ďakujem ti za všetko. Sára.'' už som si hovoril, že trpím halucináciami, pretože ako mi mŕtve telo môže poďakovať? Nechápal som a radšej som už z miesta odišiel.
Po dvoch týždňoch sa mi ozval ten policajt , čo so mnou hovoril a všetko mi prezradil. Povedal mi, že pacháteľa aj po pätnástich rokoch nakoniec dopadli. Tento rok chcel odísť za hranice, asi sa o tom prípade dozvedel a chcel pravdepodobne utiecť . Ale pán policajt mi povedal, že aj keby sa mu podarilo utiecť , tak či tak by bolo po ňom vyhlásené medzinárodné pátranie, takže aj v takom Nemecku by bol chytený a predaný k nám. Hlavne že už je po všetkom, kto vie, ako dlho by to ešte trvalo a ten prípad by bol na dobro odložený. Som nakoniec rád, že som sa toho mohol zúčastniť, kto by pomohol, tak krásnemu nevinnému dievčaťu,ako bola Sára. Bol som docela nešťastný, keď som sa dozvedel, že nieje medzi nami už 15 rokov. Ale aspoň som oslobodil jej dušu a očistil meno. Myslím si, že teraz už môže odpočívať v pokoji a byť šťastná aj po smrti. Už od tej doby som ju nevidel, ani na tom mieste, kde som ju vyzdvihol. Musel som na ňu stále myslieť, nikdy totiž nezabudnem, ako sedela vedľa mňa v aute a radi sme sa rozprávali. Narazím ešte vôbec niekedy na takú? Na tom už mi úplne nezáležalo, som cestovateľ a musím proste ísť ďalej.Inak to proste nejde, som osamelý jazdec bez úspechu a bez slávy. Nasadol som do svojho obľúbeného Mustangu, s ktorým jazdím v podstate skoro celý môj život a je to to jediné čo mi z rodiny zostalo. Naštartoval som a pokračoval ďalej vo svojom cestovaní. Život naraz začal byť lepší.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama